Len o máloktorom ochorení majú ľudia tak skreslené predstavy ako o schizofrénii. Pritom ide o najčastejšie a najzávažnejšie ochorenie zo skupiny psychotických duševných porúch. Jedným z dôvodov, prečo je schizofrénia stále opradená tajomstvom, je fakt, že je ťažké vžiť sa do „kože“ niekoho s touto poruchou a predstaviť si, čo všetko táto choroba prináša. Ide o ochorenie, narušujúce schopnosť človeka vnímať skutočný okolitý svet, ktorá mení jeho chovanie.

Rozdvojenie osobnosti – mylná stigma

Veľkým problémom je stigma, ktorá chorobu sprevádza. Najmä pojem rozdvojenia osobnosti je tradovanou, mylnou a stigmatizujúcou predstavou o tom, čo táto choroba prináša, čo chorí cítia a prežívajú. Určite k tomu prispel aj sám pojem schizofrénia, čo znamená doslova rozštep mysle (nie osobnosti), čo zvýšilo stigmatizáciu tohto závažného ochorenia. Často zjednodušené podanie obrazu choroby vo filmovom umení už len podporilo tento tzv. stereotyp choroby. Všeobecne teda ide o mylnú predstavu, dokonca existujú snahy toto ochorenie premenovať, čo by mohlo prispieť aj ku zníženiu stigmatizácie chorých. Napr. v Japonsku ochorenie označujú ako „poruchu integrácie“, v Číne sú chorí označovaní za „tých, ktorí príliš myslia“.

Varovné signály trvajú aj niekoľko rokov

Schizofrénia sa objavuje u 0,6 – 1,2 % populácie. Rozdiel býva v začiatku ochorenia, ktoré u mužov najčastejšie spadá do obdobia medzi 15. – 25. rokom, u žien medzi 25. – 35. rokom veku. Začiatok choroby môže naznačiť celý rad varovných signálov, ktoré prebiehajú v tzv. prodromálnej fáze, trvajúcej aj niekoľko rokov. Už vtedy je možné vnímať napr. nízku výkonnosť, depresívnu náladu, nervozitu, poruchy spánku, poruchy sústredenia a pamäti, apatiu, ale aj napríklad vnímanie hlasov, ktoré ostatní ľudia nepočujú, nezvyčajné a nepochopiteľné myšlienkové pochody, pocit prenasledovania atď. Chorý človek môže mať neodbytný pocit, že je sledovaný či nejako klamaný, že už nie je tým, kým býval. Zmeny osobnosti si postupne začne všímať aj jeho okolie.

K častým varovným signálom, ktoré môžu poukazovať na schizofréniu, patria pozitívne a negatívne príznaky ochorenia.

Pozitívne príznaky – ide o príznaky, ktoré predstavujú niečo navyše oproti norme a nemajú oporu v realite:

  • halucinácie, najčastejšie počutie hlasov, ktoré ostatní ľudia nepočujú,
  • nezvyčajné a nepochopiteľné myšlienkové pochody a konštrukcie,
  • človek má neodbytný pocit, že je sledovaný či nejako podvádzaný a pod.,
  • všetko môže sprevádzať dezorganizované myslenie a reč.

Negatívne príznaky – tieto príznaky vo svojom názve vyjadrujú stav, kedy sa chorému chýba „niečo“ z hľadiska zdravia. Najmä chudobný je prejav emócií, človek nie je schopný prežívať radosť atď. Na prvý pohľad sa môžu zdať pozitívne príznaky významnejšie, ale opak je pravdou. Negatívne príznaky viac odolávajú liečbe, a navyše človeka viac oddeľujú od druhých ľudí, spôsobujú neschopnosť pracovať a pod. Tieto prejavy už nie sú tak verejnosti „známe“, a ide o:

  • spomalenie myslenia a motoriky,
  • ochudobnenie rečového prejavu,
  • apatiu, poruchy koncentrácie a pamäti,
  • únavu, stratu vôle a akejkoľvek motivácie, neznesiteľný pocit prázdnoty,
  • chýbanie akéhokoľvek emočného života, stratu radosti alebo depresívnu náladu.

Niektorí chorí sa nemôžu odpútať od zážitku akútneho stavu a nedokážu sa od týchto myšlienok odpútať, čo je typické pre extrémne silné prežívanie traumy.

Diagnóza schizofrénie

Pre jednoznačnú diagnózu schizofrénie je nevyhnutné vylúčiť iné poruchy, ktoré sa tomuto ochoreniu podobajú, najčastejšie to býva akútna intoxikácia alebo následky dlhodobého užívania psychoaktívnych látok, schizotypálna porucha osobnosti, akútne a prechodné psychotické poruchy alebo niektoré organické ochorenia mozgu.

Diagnostika začína anamnestickým rozhovorom, pri ktorom psychiater zisťuje tzv. anamnézu (históriu doterajších ochorení) a skúma psychický stav postihnutého. Súčasťou je aj fyzikálne a neurologické vyšetrenie, prípadne vyšetrenie u psychológa, urobia sa krvné testy a vyšetrenie mozgu pomocou počítačovej tomografie (CT) alebo magnetickej rezonancie (MR).

Zmeny chovania

S ochorením súvisia aj zmeny vzorcov chovania jedinca, kedy tento môže zhrubnúť, zatrpknúť, prestane byť schopný sa o seba starať, narušená je jeho pozornosť, pamäť a celková mentálna výkonnosť. Typickým rysom je vzťahovačnosť, môžu sa objavovať nepredvídateľné emócie neadekvátne v tej situácii, ktoré sa často striedajú. Časté je aj to, že dotyčný nevie, či sa mu niečo páči, alebo naopak, či to nenávidí. Ľudia s dlhodobým priebehom schizofrénie majú tendenciu myslieť stereotypne a podľa vlastných, svojráznych pravidiel. Reč, ktorá je odrazom myslenia, môže byť nesúvislá, plná novotvarov, prípadne opakovaných slov. Komplikáciou môžu byť tzv. katatonické stavy.

Schizofrénia je liečiteľná 

Na tomto mieste treba poctivo uviesť, že približne 20 percent postihnutých sa s epizódou ochorenia stretne len raz za život. V ďalších prípadoch sú ale ataky opakované v rôznych intervaloch s rôznou početnosťou. Dôležité preto je, aby pacient pravidelne dochádzal k lekárovi, užíval liečivá, bol pod lekárskym dohľadom. Choroba síce nie je vyliečiteľná, ale za určitých okolností liečiteľná, teda udržateľná v určitých medziach. Ľudia sú v zásade schopní bez problémov fungovať a sú celkom na nerozoznanie od zdravých.

Veľmi dôležitou súčasťou komplexnej liečby je tzv. multidisciplinárna starostlivosť tak, aby klienti nemuseli zostávať dlhodobo v psychiatrických zariadeniach a mohli byť doma, u svojich blízkych a neboli vytrhnutí zo svojho prirodzeného prostredia. Princípom je, že starostlivosť poskytuje tím, ktorý im dokáže pomôcť okrem psychiatrickej starostlivosti aj v mnohých oblastiach života – so zamestnaním, dochádzkou k lekárovi, finančnými problémami, bývaním a pod.

V oblasti liečby však nikto zatiaľ bohužiaľ nepreukázal, že toto ochorenie sa dá liečiť inak ako kombinovanou liečbou, ktorej základnou súčasťou je psychofarmakoterapia, teda podávanie liekov, a potom ďalší komplex pridružených postupov, ako sú rôzne druhy psychoterapie či pomoc v oblasti sociálnej alebo zamestnávania, prípadne kde existuje, tak starostlivosť multidisciplinárneho tímu. Veľká časť pacientov sa môže liečiť v domácom prostredí. Pre účinnosť liečby je ale nevyhnutné dodržať pravidelné užívanie liekov v súlade s odporúčaním lekára. Niektorí ľudia sú túto podmienku schopní alebo ochotní dodržať aj pri podaní vo forme tabliet, iní radšej volia dlhodobo pôsobiacu formu aplikovanú injekčne v niekoľkotýždňových intervaloch.