Hojenie rán kože je zložitá kaskáda dejov tak na molekulárnej, ako aj na bunkovej úrovni. Pri cukrovke, ateroskleróze či žilovej nedostatočnosti je prirodzené hojenie rán porušené. Toto porušenie sa najčastejšie vysvetľuje chronickým zápalom a poruchou angiogenézy (proces novotvorby krvných kapilár). Z tohto dôvodu sa pre liečbu problémového hojenia rán využíva terapia fokusovanou rázovou vlnou, ktorú považujem za najlepšiu v modernej fyzioterapii.

Aplikácia fokusovanej rázovej vlny normalizuje biologickú odozvu, stimuluje reparáciu a regeneráciu tkanív a zlepšuje jej prekrvenie. Ku zlepšeniu hojivých procesov napomáha tiež jej antimikrobiálny účinok a potlačenie prozápalových procesov. Vzhľadom na neinvazívnu povahu liečby je terapia fokusovanou rázovou vlnou platnou alternatívou k bežnej konzervatívnej terapii či chirurgickej liečbe kožných vredov a ďalších problematicky sa hojacich kožných rán.

S planárnou rázovou vlnou, ktorá je moderným prototypom fokusovanej rázovej vlny, pracujeme na klinike od roku 2017. Táto vlna má veľký význam predovšetkým pri hojení predkolenných vredov či diabetických gangrén. Väčšina pacientov k nám chodí demotivovaná po niekoľkomesačnej bezvýslednej liečbe otvorených rán. Výsledkom už skoro neverí, napriek tomu sa vo viac ako 90 percentách prípadov vďaka planárnej rázovej vlne podarí podnietiť tkanivo do záverečnej fázy hojenia do troch mesiacov. Dovolím si preto tvrdiť, že pri súčasnom dodržiavaní súvisiacich režimových opatrení je planárna rázová vlna jedným z najúčinnejších stimulátorov hojivého procesu súčasnosti.

Iva Bílková

Nordic walking je vhodný pre všetkých, ktorí sa chcú hýbať pre radosť aj pre zdravie. V porovnaní s klasickou chôdzou umožňuje približne o 20 % vyšší energetický výdaj a zapojenie až 90 % svalov celého tela. Vďaka vyššej kalorickej spotrebe je dobrou voľbou pri redukcii hmotnosti, ľuďom s nadhmotnosťou zároveň šetrí bedrovú chrbticu a kolenné kĺby.

Ako každá aeróbna aktivita, aj nordic walking zlepšuje srdcovú činnosť a pomáha regulovať krvný tlak. Je jasnou voľbou pre pacientov s ochorením srdca a krvného obehu (kardiakov). Nordic walking vyžaduje tiež intenzívnejšie dýchanie, a preto pôsobí kladne proti chorobám dýchacej sústavy (napr. astma alebo chronická bronchitída).

Pretože pohyb vyžaduje väčšie zapojenie horných končatín pri chôdzi (tzv. synkinézu alebo súhyb), treba mať dostatočne napriamenú hrudnú chrbticu, ktorá tak umožní rotáciu horného trupu, a tým aj lepšiu synkinézu horných končatín. Dosiahnuť napriamenú a ohybnú chrbticu je jedným z hlavných cieľov terapie napríklad u osteoporózy.

Navyše ide o lacný šport – nepotrebujete nič iného ako kvalitnú obuv a palice. Zásadná je však dĺžka palíc. Existuje orientačná tabuľka, z ktorej si každý odvodí presnú dĺžku palíc, ktorá mu vyhovuje. Všeobecne platí, že od svojej telesnej výšky odčítate cca 55 cm; napríklad človek vysoký 170 cm by teda mal mať palice o dĺžke 115 cm. Presnejší výpočet správnej dĺžky palice dostanete, keď vynásobíte svoju telesnú výšku koeficientom 0,68. Opäť teda príklad telesnej výšky 170 cm: 170 x 0,68 = 115,6 cm (zaokrúhlene 115 cm). Základom správnej techniky je udržať vzpriamené postavenie, tzv. postúru, z ktorej pohyb vychádza. Pri nordic walking umiestňujeme palice mierne za telo pre ideálny odraz a následne palice púšťame. Zvyšujeme tak výkon aj dynamiku (oproti trekovým paliciam, ktoré sa naopak umiestňujú skôr pred telo pre zvýšenie stability, prieskum terénu a zmiernenie nárazov).

Iva Bílková 

Chôdza je ako liek, ktorý podporuje pohybovú sústavu aj obehový systém. Pri správnej chôdzi posilňujeme dolné končatiny, svalstvo lopatiek, ramien, šije a ďalšie. Napomáha prekrveniu celého tela, a tým aj odplavovaniu odpadových látok z tkaniva a ich detoxikáciu. Ako anaeróbna aktivita je ideálna pre spaľovanie kalórií a v neposlednom rade má kladný vplyv na psychiku a podporu peristaltiky. Priaznivo pôsobí proti vzniku kŕčových žíl a urýchľuje tok lymfy, pretože aktívne svaly na nohách pôsobia ako pumpa, ktorá čerpá krv aj lymfu proti gravitácii späť k srdcu.

Zvlášť pre ľudí s nadhmotnosťou je chôdza oveľa prospešnejšia ako beh, kedy sú kosti a kĺby vystavené silnejším nárazom. Podľa štúdií je pravidelná chôdza lepšia ako beh aj v prípade znižovania hladiny LDL cholesterolu a ako prevencia srdcových ochorení.

Začiatočníkom by som odporúčala 30 minút svižnej vzpriamenej chôdze denne: nezáleží pri tom od vzdialenosti, ale od intenzity – dobré je byť trochu zadychčaný, ale stále môcť hovoriť. Podľa zvyšujúcej sa kondície a vlastných pocitov si pacient môže chôdzu predlžovať. Zásadná je pravidelnosť pohybu!

Chôdza by nemala bolieť. Akékoľvek nepohodlie alebo bolesť signalizujú problém, ktorý spôsobuje zlý stereotyp chôdze alebo poškodenie tkanív (chrupavka, sval, šľacha, väzy) a ťažko sa dá „rozchodiť“. Pokiaľ má dotyčný ťažkosti s chrbticou alebo kĺbmi, bolesti sa pri chôdzi môžu zvýrazniť. Preto je namieste konzultácia s fyzioterapeutom, ktorý určí chyby a ich korekciu pri chôdzi.

 Iva Bílková 

Plávanie alebo cvičenie vo vode, napríklad vodný aerobic, diabetikom jednoznačne odporúčam. Oproti pohybu na súši voda nadnáša, šetrí chrbticu aj kĺby dolných končatín, členky, drobné kĺby nôh a ďalšie. Diabetici majú často poruchu koordinácie – vďaka väčšiemu odporu vo vode posilňujú svaly a zlepšujú presnosť pohybu. Znižuje sa hypertenzia, zvyšuje sa prekrvenie tkaniva, čo je dobré pre diabetikov, ktorí mávajú poškodené vlásočnice (najtenšie cievky, ktoré zásobujú krvou tkanivo takmer pri bunke). V neposlednom rade tiež voda svojím tlakom podporuje funkciu lymfatického a krvného obehu, a tým znižuje opuchy nôh, bokov alebo pásu. Nenapadá mi nič z vodných aktivít, čo by bolo diabetikom zakázané či pre nich nevhodné. Naopak, akýkoľvek pohyb, pri ktorom sa diabetik zadýcha, ľahko unaví svalovo, je preňho žiaduci. Jedinou kontraindikáciou, ktorá by diabetikov vo vode limitovala, môže byť skutočnosť, že kvôli horšiemu prekrveniu mávajú všeobecne aj horšiu trofiku (kvalitu, výživu kože); to znamená, že keby došlo k „rozmočeniu kože“, mohlo by teoreticky dôjsť aj k väčšej náchylnosti ku vzniku odrenín, ktoré sa u diabetikov hoja horšie. Ale to sú len teórie. Iná vec sú otvorené rany na „diabetickej nohe“, s tými je kúpanie vylúčené.

 Iva Bílková