Letný pitný režim

Leto je spojené aj s tropickými teplotami, ktoré znamenajú väčšiu záťaž pre náš organizmus. Jednou zo základných zásad, ako tieto dni prežiť bez úhony, je dôsledné dodržiavanie pitného režimu.

Najrizikovejšími skupinami sú v lete, a vlastne rovnako aj po celý rok, deti a seniori. Deti často v „zápale hier“ nevnímajú pocit smädu, a navyše väčšie množstvo tekutín mimo bunky znamená u detí ľahšiu možnosť ich strát. U seniorov je rizikom zníženie pocitu smädu.

V letnom období riziko dehydratácie ešte zvyšuje šport, práca v teple alebo aj jednoducho návšteva kúpaliska v tropických dňoch (a kúpanie vo vode na zvýšenej potrebe vypitých tekutín nič nemení). Pokiaľ zanedbáme pitný režim, nemusíme byť stratenými turistami na púšti, a napriek tomu sa môžeme dostať do ohrozenia života. V extrémnych situáciách sa môže potreba tekutín na deň zvýšiť až o niekoľko litrov. Dôležité je pritom nielen ich množstvo, ale aj zloženie.

V horúcich letných dňoch, kedy telo stráca s tekutinami aj minerálne látky (močom najmä draslík a potom sodík), ich potrebuje doplniť rovnako ako tekutiny. Bežnému zdravému človeku prísun týchto látok zabezpečí spolu s dostatočným pitným režimom pravidelná vyvážená strava. Vhodné je aj doplnenie v podobe minerálnych vôd. Slabo a stredne mineralizované vody sú vhodnou súčasťou každodenného pitného režimu; pokiaľ sa v lete viac potíme, viac športujeme a pod., môžu prísť na rad aj silne mineralizované minerálky.

Piť treba počas celého dňa po menších dávkach a nikdy nečakať až na pocit smädu. Pri odporúčanom príjme tekutín vychádzame z množstva 35 ml na kilogram telesnej hmotnosti a deň. Toto množstvo však treba prispôsobiť aktuálnym podmienkam a režimu. Pri športovaní a potení a v teple (často v lete všetky faktory zároveň). V rámci aktivít v letných teplotách sa tak môže potrebný príjem tekutín navýšiť až o 1,5 l za hodinu pohybovej aktivity.

Aké tekutiny teda voliť v lete?

Leto a teplé dni zvádzajú k pitiu ľadových drinkov, ale tie nie sú najvhodnejšou voľbou. Skúste si predstaviť, ako na horúcu panvicu kvapnete pár kvapiek vody… V teplých dňoch zaženú smäd oveľa lepšie nápoje o teplote okolo 16 °C ako ľadové nápoje, ktoré môžu organizmu spôsobiť teplotný šok a žalúdočné kŕče (rovnako ako nápoje presladené).

Najvhodnejšia je voda, minerálky (slabo či stredne mineralizované pre bežný každodenný pitný režim. Ich množstvo nie je potrebné nijako limitovať a pokojne môžu tvoriť prevažnú časť pitného režimu. Pri veľkom teple alebo športových aktivitách, kedy sa oveľa viac potíme, je možné zaraďovať (aj prednostne) silno mineralizované minerálne vody. Potom totiž strácame nielen vodu, ale aj minerálne látky, ktoré treba doplňovať. Pokiaľ máme, vzhľadom na zdravotný stav či režim, špecifické diétne požiadavky, je prínosné sa o vhodnosti silne mineralizovaných minerálnych vôd poradiť s odborníkom. Je možné sa tiež riadiť informáciou na etikete, kde vždy, okrem iného, nájdeme obsah celkovej mineralizácie a zloženie. Pitný režim potom môžeme doplniť čajom či riedenými umelo neprisládzanými prírodnými ovocnými šťavami. Nielen svoje stravovanie, ale aj vhodný pitný režim (jeho výšku a zdroje) môžete konzultovať s výživovým odborníkom.

Čomu sa vyhnúť

V teplých dňoch nie je vhodné piť (bez prísunu ďalších tekutín) väčšie množstvo kávy a silného čierneho čaju. Určite ich však môžeme zahrnúť do pestrého pitného režimu.

Priamo nebezpečná môže byť konzumácia alkoholu. Pivo aj víno (a tiež miešané drinky) síce zdanlivo na chvíľu osviežia, lenže alkohol pôsobí v teple oveľa rýchlejšie ako zvyčajne, a ak sa k tomu pridá ešte nedostatok tekutín v tele, môže dôjsť ku stavom ťažkej opitosti už po menších dávkach (alkohol sa veľmi rýchlo dostáva do mozgu). Navyše alkohol odvádza organizmu tekutiny a minerálne látky. Pokiaľ dostane vyprahnutý organizmus namiesto vody alkohol, riziko ťažkostí z nedostatku tekutín sa znásobí. Keď alkohol, tak radšej po zotmení, s mierou a spolu s ním dostatok ďalších nealkoholických (a nekalorických) tekutín. A pred ich konzumáciou sa nezabudnite najesť.

Mali by sme sa vyhnúť aj sladkým nápojom a radšej piť tie menej sladké, alebo najlepšie nesladené. Príliš sladké nápoje totiž spomaľujú pohyb tekutiny zo žalúdka do tenkého čreva, kde sa odohráva prevažná časť vstrebávania tekutín, a preto sú telu k dispozícii až o dlhší čas. Vo väčšom množstve navyše neúmerne zvyšujú príjem energie. Netýka sa to pritom len sladených limonád, ale pomerne dosť energie (a cukru) nájdeme tiež v tzv. radleroch („ochutených pivách“) alebo džúsoch. Tie stopercentné sa podľa našej legislatívy nesmú dosládzať, ale prirodzeného cukru z ovocného koncentrátu je toľko, že sa vyrovná limonádam. Samozrejme, výživovo sú oveľa výhodnejšie (obsah vitamínov, minerálnych látok, prípadne vlákniny), ale energie obsahujú naozaj veľa. Nektáre sú potom 50 % ovocné šťavy, ktoré sa môžu dosládzať. Keď teda džúsy, tak lepšie 100 % a riedené a treba počítať s energetickou hodnotou v nich. Pokiaľ teda prijímame nápoje s energetickou hodnotou, treba jej množstvo započítavať do celkového denného príjmu energie. Mierne sladené nápoje si môžeme dopriať bez výčitiek svedomia pri športovaní a pohybe.

Věra Boháčová, DiS.