Nie je kašeľ ako kašeľ

Zdravý dospelý človek môže príležitostne zakašľať bez toho, aby to znamenalo ochorenie. Ak sa pohybuje v prašnom prostredí, môže to byť aj oveľa častejšie. Kašeľ je totiž prirodzeným obranným reflexom našich dýchacích ciest, ktorým sa telo zbavuje prachu, cudzích častíc, mikroorganizmov alebo prirodzene sa tvoriaceho hlienu. Kašeľ ako taký je teda úplne prirodzený a nepredstavuje pre naše zdravie žiadny problém. Naopak, je preň veľmi prospešný. Problematickým sa stáva až vo chvíli, keď je spojený s chorobou. Kedy sa teda objavuje najčastejšie a ako ho rozlíšiť?

Suchý, vlhký, alebo štekavý?

Kašeľ vzniká podráždením nervových zakončení (receptorov), ktoré sú uložené v dýchacích cestách, ale vyskytujú sa aj vo vonkajších zvukovodoch, vedľajších nosových dutinách aj v iných častiach organizmu. Je základným symptómom viacerých ochorení, a to nielen banálnych, ale niekedy aj vážnych. Hoci ide o veľmi častý symptóm, ktorý privádza pacientov do ambulancií lekárov, určenie príčiny, a tým aj nasadenie vhodnej terapie, nebýva vždy jednoduché.¹

Aby mohol lekár určiť príčinu, musí správne posúdiť vznik kašľa, dĺžku trvania aj jeho charakter. Je dôležité, aby odlíšil akútny kašeľ od chronického a určil, či ide o produktívny kašeľ, alebo suchý, dráždivý kašeľ.

Podľa dĺžky trvania u dospelých a detí delíme kašeľ na:

• Akútny kašeľ – je definovaný trvaním kratším ako 3 týždne (u detí trvaním kratším ako 2 týždne), spravidla však ustúpi do týždňa a býva spojený s prechladnutím či inou vírusovou infekciou dýchacích ciest.
• Subakútny kašeľ – trvá 3 – 8 týždňov; u detí 2 – 4 týždne.
• Chronický kašeľ – trvá dlhšie ako 8 týždňov; u detí dlhšie ako 4 týždne. Môže byť prejavom aj iného chronického ochorenia – napríklad astmy, chronickej obštrukčnej choroby pľúc (CHOCHP) a pod.^2,3,4

Podľa príčiny potom lekári rozdeľujú kašeľ na špecifický, teda taký, pri ktorom je známa príčina (infekčná – vírusová či bakteriálna, alergická či astmatická, psychogénna, alebo kašeľ z inej príčiny), a nešpecifický, teda bez vysvetlenej príčiny.^2,3,4  

Podľa charakteru možno kašeľ rozdeliť na dva základné typy:

• Vlhký (produktívny) kašeľ – je spojený s tvorbou a vykašliavaním hlienu. Objavuje sa najčastejšie v pokročilejších fázach prechladnutia alebo pri zápale priedušiek či zápale pľúc.
• Suchý (neproduktívny) kašeľ – je často úporný, dráždivý, nedochádza pri ňom k vykašliavaniu hlienu a často narúša nočný spánok. Objavuje sa napríklad na začiatku vírusových ochorení alebo pri podráždení dýchacích ciest dymom, prachom či pri alergiách.

Okrem toho existujú ešte špecifické typy kašľa:

• Štekavý kašeľ – ide o typicky „hrubý“ suchý kašeľ, ktorý sa objavuje pri akútnej laryngitíde – zápale hrtana a hlasiviek, ktorý sa okrem kašľa prejavuje aj zachrípnutím a sťaženým dýchaním. Vo veľkej väčšine sa začína náhle v nočných hodinách, z plného zdravia alebo pri ľahkej respiračnej infekcii.²
• Dávivý kašeľ – môže byť príznakom ochorenia nazývaného čierny kašeľ alebo reakciou na vdýchnutie cudzieho telesa.
• Psychogénny kašeľ – za jeho vznikom nestojí fyzická či respiračná príčina, ale spúšťa ho psychika. Ide o suchý, dráždivý kašeľ, ktorý však počas spánku ustáva. Objavuje sa pri strese, nude, veľkom psychickom vypätí, ale aj napríklad po prekonanej infekcii, keď si telo kašeľ „pamätá“. Nezaberajú naň bežné lieky na kašeľ ani na astmu. Trpia ním aj dospelí, ale najčastejšie deti a dospievajúci.

Diagnostika akútneho a chronického kašľa u detí je úplne odlišná od diagnostiky u dospelých pacientov. U oboch však platí, že liečba kašľa by mala vychádzať z liečby základného ochorenia. Teda toho, čo kašeľ vyvoláva.

Pozor na ďalšie príznaky

Ak sa teda chceme zbaviť kašľa, mali by sme najprv vedieť, čo ho vyvoláva.

V prípade vírusového ochorenia spojeného s nádchou a bolesťou hrdla sa na začiatku choroby stretávame najčastejšie so suchým kašľom, ktorý počas niekoľkých dní zvyčajne prejde do vlhkého kašľa. Základom je v tomto prípade často a pravidelne smrkať, pretože kašeľ môže spôsobiť aj hlien stekajúci z nosohltana. U malých detí je potrebné hlien pravidelne odsávať. Ak kašeľ trvá dlhšie ako týždeň, nezmierňuje sa alebo sa naopak zhoršuje, je potrebné vyhľadať lekára.

Lekára by ste mali navštíviť aj v týchto prípadoch:

• Objaví sa vysoká horúčka.
• Pociťujete dýchavičnosť alebo bolesť na hrudníku.
• Kašeľ vás výrazne vyčerpáva.
• Vykašliavate hlien, ktorý zmení farbu (mení sa na žltú či žltozelenú).

Kašeľ však môže byť príznakom aj iných, oveľa závažnejších ochorení, ako sú čierny kašeľ, tuberkulóza či rakovina pľúc.⁵ Môže byť príznakom aj srdcových ochorení alebo môže byť jedným z príznakov pľúcnej embólie. Okamžite vyhľadať lekára by sme preto mali v týchto prípadoch:

• Vo vykašľanom hliene sa objaví krv, dochádza k dýchavičnosti a pískaniu pri dýchaní.
• Objavuje sa ostrá alebo tlaková bolesť na hrudníku pri kašľaní aj v pokoji.

Ďalej je potrebné vyhľadať lekára v týchto prípadoch:

• Kašeľ sa nezlepšuje ani po 3 týždňoch, u detí aj skôr.
• Dochádza k nevysvetliteľnému úbytku hmotnosti, nočnému poteniu, extrémnej únave či k dlhodobo zvýšenej teplote.
• Mení sa charakter kašľa (v prípade chronického kašľa napr. u fajčiarov).

Lekár odoberie anamnézu a vykoná základné vyšetrenie, ktoré môže nechať doplniť o niektoré ďalšie laboratórne či doplňujúce vyšetrenia, ako je napríklad röntgen vedľajších nosových dutín, pľúc. Pacienta môže poslať aj na ďalšie špecializované vyšetrenia, napr. na ORL, pneumológiu či alergológiu.

[1] Fojtů, H.: Nejčastější příčiny kašle a jejich léčba. Interní Med. 2008;10:7–10. [cit. 3. 9. 2026]. [Online]. Dostupné z: www.internimedicina.cz

[2] Koťátko, P, Magner, M.: Diferenciální diagnostika a příčiny kašle v dětském věku. Pediatr praxi. 2008;9:309–314. [cit. 4. 9. 2026]. [Online]. Dostupné z: https://www.pediatriepropraxi.cz/pdfs/ped/2008/05/09.pdf

[3] Vondra, V.: Kašel: klinický přístup. Datum publikace: 22. 11. 2017. [cit. 17. 9. 2026]. [Online]. Dostupné: z: https://www.prolekare.cz/kreditovane-kurzy/kasel-klinicky-pristup-148/kasel_klinicky_pristup-145; https://www.prolekare.cz/kreditovane-kurzy/kasel-klinicky-pristup-148

[4] Dindoš, J.: Kašel v ordinaci praktického lékaře – jeho diagnostika a léčba. Med. praxi. 2023; 20(1):25–33. [cit. 17. 9. 2026]. [Online]. Dostupné: z: https://solen.cz/artkey/med-202301-0003_kasel_v_ordinaci_praktickeho_lekare_-_jeho_diagnostika_a_lecba.php?back=%2Fsearch.php?query%3DFc%252520coins%252520Buyfc26coins.com%252520has%252520the%252520perfect%252520answer%252520%25253A%252520Can%252520I%252520get%252520my%252520FC%25252026%252520Coins%252520back%252520after%252520a%252520mistaken%252520quick%252520sell%25253F.MahQ%26sfrom%3D360%26spage%3D30.

[5] Česká průmyslová zdravotní pojišťovna. Kašel je signálem mnoha onemocnění. [online]. [cit. 9. 9. 2026]. Dostupné z: https://www.cpzp.cz/clanek/4029-0-Kasel-je-signalem-mnoha-onemocneni.html