Hlavným prejavom epilepsie sú opakované záchvaty spôsobené poruchou elektrickej aktivity mozgu. Ich podoba závisí od toho, ktorá časť mozgu je zasiahnutá.
Typické príznaky:
strata vedomia,
kŕče a svalové zášklby,
náhla stuhnutosť,
krátke výpadky pozornosti (absencie),
zmätenosť alebo výpadky pamäti,
zvláštne chute, vône či iné zmyslové vnemy,
automatické pohyby, napríklad mľaskanie alebo žuvanie.
Typy záchvatov:
Fokálne záchvaty – postihujú len časť mozgu, môžu sa prejaviť mravčením, zášklbmi alebo aurou.
Generalizované záchvaty – zasahujú celý mozog a často vedú ku kŕčom a bezvedomiu.
Absencie – krátke „zahľadenie“ s nereagovaním na okolie, typické najmä u detí.
Kedy volať záchranku:
záchvat trvá dlhšie ako 5 minút,
človek sa po záchvate nepreberá,
má problémy s dýchaním,
ide o prvý záchvat v živote,
nasleduje ďalší záchvat bez obnovenia vedomia.
Príčiny
Epilepsia je chronické neurologické ochorenie spojené s opakovanými záchvatmi. Na jej vzniku sa podieľa kombinácia genetických predispozícií a vonkajších vplyvov.
Najčastejšie príčiny:
genetické predispozície a výskyt v rodine,
poškodenie mozgu po úrazoch, nádoroch alebo cievnej mozgovej príhode,
vrodené chyby mozgu a komplikácie pri pôrode,
infekcie mozgu (meningitída, encefalitída),
autoimunitné a metabolické ochorenia.
Časté spúšťače záchvatov:
alkohol a drogy,
nedostatok spánku,
stres a silné emócie,
infekcie a vyčerpanie,
blikajúce svetlá alebo náhle vysadenie liekov.
Dôležité:
U 30 – 50 % pacientov sa presná príčina nedá určiť.
Epilepsia nie je priamo dedičné ochorenie, ale genetická predispozícia môže zvýšiť riziko jej vzniku.
Diagnostika
Diagnostika epilepsie vychádza najmä z podrobného opisu záchvatov a neurologického vyšetrenia. Lekári musia potvrdiť, že ide skutočne o epileptický záchvat, a určiť jeho typ.
Základné vyšetrenia:
EEG – zaznamenáva elektrickú aktivitu mozgu,
video-EEG – spája EEG so záznamom záchvatu,
MRI mozgu – odhaľuje štrukturálne zmeny alebo poškodenie,
laboratórne testy na vylúčenie metabolických príčin,
PET alebo SPECT pri plánovaní operácie.
Čo je pre lekára dôležité:
priebeh záchvatu,
možné spúšťače,
frekvencia a dĺžka záchvatov,
užívané lieky a ďalšie ochorenia,
prípadný videozáznam záchvatu.
Dôležité:
Epilepsiu môžu napodobňovať mdloby, migréna, arytmie alebo psychické ochorenia.
Diagnózu stanovuje neurológ alebo epileptológ.
Riziko opakovania záchvatu je najvyššie počas prvých mesiacov po prvom záchvate.
Liečba
Liečba epilepsie je väčšinou dlhodobá a jej cieľom je zabrániť vzniku záchvatov a zlepšiť kvalitu života pacientov.
