Pravda a mýty o demencii a Alzheimerovej chorobe

Demencia nie je bežné zabúdanie v starobe, ale príznak ochorenia mozgu ovplyvňujúci pamäť, myslenie aj každodenný život. Najčastejšou príčinou demencie je Alzheimerova choroba. Aj keď o nej dnes počúvame veľmi často, stále sa stretávame s množstvom mýtov. V skutočnosti ale platí, že správnou prevenciou a včasným zásahom možno chorobu minimálne spomaliť a výrazne zlepšiť kvalitu života. 

Riziko demencie s vekom narastá, vo veku nad 65 rokov trpí demenciou každý trinásty, nad 80 rokov každý piaty a nad 90 rokov každý druhý človek. Počet osôb s demenciou sa neustále zvyšuje spolu so starnutím populácie.

Demencia nie je jedno ochorenie, ale súbor príznakov, ktoré ukazujú, že mozog stráca svoju výkonnosť, hlavne v oblasti pamäte, myslenia, schopnosti rozhodovať sa, orientácie v čase a priestore a komunikácie. Typickým príkladom je, keď človek začne zabúdať mená, stráca sa v známom prostredí alebo sa horšie vyjadruje.

Existuje mnoho príčin demencie, tou najčastejšou je v 60 – 70 percentách prípadov Alzheimerova choroba. Medzi ďalšie patria vaskulárne demencie (spôsobené problémami s prekrvením mozgu, najčastejšie po cievnej mozgovej príhode) alebo demencia s Lewyho telieskami, podobná Parkinsonovej chorobe.

Demencia nie je normálna súčasť starnutia. Zabúdanie u seniorov je síce bežné, ale demencia je známka choroby, a nie každý starší človek na ňu musí trpieť. Čím skôr sa choroba odhalí, tým viac sa dá urobiť: lieky môžu spomaliť priebeh, rodina sa môže pripraviť a pacient si môže plánovať budúcnosť.

Riziko demencie významne ovplyvňuje životný štýl: strava, pohyb, krvný tlak, fajčenie alebo duševná aktivita. Ochorenie postihuje nielen pacienta, ale celú rodinu. Starostlivosť je náročná psychicky aj fyzicky, avšak dnes už existujú podporné služby – poradne, odľahčovacia starostlivosť, pacientske organizácie alebo skupiny pre ošetrujúcich, ktoré môžu pomôcť.

Čo je dobré vedieť o Alzheimerovej chorobe

Alzheimerova choroba je najčastejšou príčinou demencie. Ide o degeneratívne ochorenie mozgu, ktorý postupne „odumiera“, a to hlavne v oblastiach zodpovedných za pamäť a orientáciu.

K typickým príznakom patrí:

• postupné zhoršovanie pamäte,
• opakovanie rovnakých otázok,
• dezorientácia (napr. človek nevie, kde je alebo koľko je hodín),
• zmeny nálady, úzkosti, apatia,
• problémy s každodennými činnosťami (uvariť si, obliecť sa).

Zmeny v mozgu začínajú už roky predtým, ako sa objavia prvé príznaky. Rýchlosť zhoršovania príznakov Alzheimerovej choroby sa u každého človeka líši. Avšak znalosť rizikových faktorov a včasné opatrenia môžu pomôcť spomaliť nástup a priebeh ochorenia.

Alzheimerova choroba zatiaľ nie je vyliečiteľná. To znamená, že neexistuje liek, ktorý by chorobu zastavil alebo úplne vyliečil. Avšak liečba existuje – a má zmysel. Pomáha totiž zmierniť príznaky, spomaliť zhoršovanie a zlepšiť kvalitu života pacienta aj jeho blízkych.

Lieky na pamäť a mozog, ktoré dnes máme k dispozícii, síce nezastavujú chorobu, ale podporujú činnosť nervových buniek v mozgu, zlepšujú pamäť, pozornosť a myslenie – aspoň na určitú dobu. Pomáhajú hlavne v počiatočných a stredných štádiách choroby.

Ďalším pomocníkom sú lieky na sprievodné príznaky, ktoré so sebou Alzheimerova choroba prináša, ako sú úzkosť, depresia, podráždenosť, poruchy spánku, bludy alebo halucinácie. V týchto prípadoch lekár môže predpísať lieky na upokojenie, antidepresíva alebo lieky na spanie, ale vždy veľmi opatrne a individuálne.

Akú úlohu zohráva prevencia?

Významnú. Prevencia znamená, že robíme niečo dopredu, aby sme chorobu vôbec nedostali, alebo aby sme znížili jej riziko. Prevencia neznamená záruku, že choroba nikdy nepríde, ale výrazne túto pravdepodobnosť znižuje.

Čo pomáha:

• pravidelný pohyb – prekrvuje mozog,
• zdravá strava, napríklad stredomorská,
• pravidelný tréning mozgu – lúštenie, čítanie, učenie sa novým veciam,
• sociálny kontakt – hovoriť s ľuďmi, nebyť izolovaný,
• liečiť vysoký tlak, cukrovku, cholesterol,
• nefajčiť, obmedziť alkohol,
• dostatok spánku.

Pohyb voľte taký, aby vás bavil. Môže to byť jazda na bicykli, prechádzky so psom, plávanie, tanec, alebo prechádzka svižnou chôdzou. Pribúdajú totiž vedecké dôkazy, že preventívne pôsobí už iba 30 minút pohybovej aktivity strednej intenzity, a to 3 – 4-krát týždenne.

Pestré a kvalitné jedlo, pri ktorom sa zídete s rodinou, priateľmi alebo si ho vychutnáte sami, je neodmysliteľným základom zdravého životného štýlu. Chýbať na tanieri by nemali tri porcie zeleniny a dve porcie ovocia každý deň ako zdroje vitamínov a tiež vlákniny, ktorá taktiež pomáha udržiavať optimálne hodnoty cholesterolu a cukru v krvi. Dobrým zdrojom vlákniny sú aj celozrnné výrobky a strukoviny. Pre obsah omega-3 nenasýtených mastných kyselín, prospievajúcich mozgu, by sme si mali dopriať aspoň dvakrát týždenne rybu, či už makrelu, lososa, tuniaka, sardinky, alebo tresku.

Pre mozog v dobrej kondícii je tiež zásadných 7 – 8 hodín kvalitného spánku. Na spánku vám však rozhodne nepridá konzumácia energetických nápojov, alkoholu alebo fajčenie.

Pribúdajú tiež vedecké dôkazy, že na rozvoji demencie sa významne podieľa nadmerný príjem cukru v strave. Podľa odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) by denný príjem pridaného cukru nemal prekročiť 25 gramov, t. j. asi 6 kociek, pričom reálna spotreba cukru na Slovensku tieto odporúčania mnohonásobne prevyšuje.

Základom zostáva uvedomiť si, že najlepšími odborníkmi na naše zdravie sme v prvom rade my sami. Je iba na nás, aby sme jednoduché preventívne kroky začlenili do nášho každodenného života a zároveň nezanedbávali preventívne prehliadky, ktoré máme dnes k dispozícii.

Niekto môže mať na ochorenie predispozíciu, teda väčší „sklon“ k určitej chorobe – napríklad kvôli dedičnosti (génom), veku alebo iným okolnostiam. Pokiaľ sa v mojej rodine vyskytla Alzheimerova choroba, mám vyššiu šancu, že ju raz dostanem. Ale pozor – predispozícia nie je istota, len zvýšené riziko. Niekto môže mať dedičnú predispozíciu – napríklad k Alzheimerovej chorobe v rodine, ale keď bude dodržiavať preventívne opatrenia – žiť zdravo, hýbať sa, trénovať mozog, nemusí sa u neho choroba vôbec rozvinúť.

Najčastejšie mýty o demencii a Alzheimerovej chorobe 

Mýtus č. 1: Alzheimerova choroba = demencia

Fakt: Demencia je súbor príznakov, ktoré sprevádzajú (najčastejšie) Alzheimerovu chorobu. Demencia nastáva, keď dôjde k významnej poruche duševných funkcií, ako je zhoršenie pamäte, strata orientácie v čase a priestore, zníženie schopnosti racionálne uvažovať, rozhodovať sa či komunikovať.

Mýtus č. 2: Príznaky Alzheimerovej choroby sú len normálnym prejavom starnutia

Fakt: Vek so sebou môže priniesť zhoršenie pamäte aj ďalších schopností, ale Alzheimerova choroba spôsobuje poškodenie, ktoré významne obmedzuje sebestačnosť chorého. Chorý začne strácať sebakontrolu, sebanáhľad a postupne aj schopnosť komunikovať a orientovať sa v okolí, vo vzťahoch, postupne aj v základných pravidlách fungovania v spoločnosti.

Mýtus č. 3: Alzheimerova choroba je chorobou vysokého veku

Fakt: Alzheimerova choroba sa väčšinou prejavuje až vo veku po 65. roku, môže sa však vyskytnúť aj skôr, výnimočne už medzi 30. a 40. rokom života. Preto je taká dôležitá včasná diagnostika, ktorá umožní nasadenie liečby spomaľujúcej priebeh choroby.

Mýtus č. 4: Nemá cenu to riešiť, keď to nejde liečiť

Fakt: Naopak! Včasná diagnóza pomáha spomaliť vývoj choroby, upraviť životný štýl a naplánovať starostlivosť. Moderné lieky sú určené práve pre počiatočné štádiá ochorenia.

Mýtus č. 5: Ľudia s Alzheimerovou chorobou sú podráždení, násilní a agresívni

Fakt: Alzheimerova choroba spôsobuje poškodenie mozgu a správanie chorého je ovplyvnené tým, ktorá časť mozgu je postihnutá. Zaniká schopnosť sebakontroly, preto chorí dávajú svoje emócie najavo viac „bez obalu“. Niektorí potom skutočne môžu reagovať agresívne (často ide o prejav úzkosti), nie je to však pravidlo.

Mýtus č. 6: Ľudia s Alzheimerovou chorobou nemôžu žiť aktívny život a patria do ústavu

Fakt: Zo začiatku má choroba mierne príznaky, ktoré si okolie môže pliesť s únavou alebo stresom. Postupne sa ale zhoršuje. Ľudia s Alzheimerovou chorobou môžu žiť často aj niekoľko rokov doma s minimálnym obmedzením alebo s pravidelnou pomocou. Dôležité je podporovať ich v činnostiach, ktoré ich tešia: prínosom je spoločnosť rodiny, orientujú sa na spomienky, fotografie, obľúbenú hudbu a podobne.

Mýtus č. 7: Alzheimerova choroba nie je smrteľná

Fakt: Alzheimerova choroba je v súčasnej dobe nevyliečiteľná a je vždy smrteľná. Ľudia s Alzheimerovou chorobou žijú po zistení diagnózy v priemere asi desať rokov, krajné rozmedzie dĺžky života chorých sa pohybuje od štyroch do dvadsiatich rokov.

Mýtus č. 8: Podávanie liekov je zbytočné, len predlžuje utrpenie chorého aj jeho najbližších

Fakt: Vhodná liečba vedie k spomaleniu priebehu choroby a oddialeniu závažnejších príznakov a najťažších štádií choroby. Chorému pridá napríklad aj niekoľko rokov aktívneho života. Podmienkou účinnej liečby je však včasná diagnostika.

Mýtus č. 9: Alzheimerovej chorobe sa nikto neubráni

Fakt: Len zhruba päť percent prípadov je daných geneticky. Väčšina prípadov (95 %) je kombináciou genetiky, faktorov prostredia a životného štýlu. V niektorých prípadoch prepuknutie choroby naozaj ovplyvniť nemožno, avšak vo väčšine prípadov nástup choroby dokáže v dobrom aj v zlom ovplyvniť životný štýl.

Mýtus č. 10: Má to v rodine, takže ju aj tak dostane

Fakt: Len minimálne percento prípadov Alzheimerovej choroby je dané geneticky. O rizikový faktor ide len v prípade, keď by sa v jednej rodine vyskytlo viac prípadov, pri ktorých by navyše choroba prepukla v podobnom veku. Presný mechanizmus vedúci k prepuknutiu choroby však nie je doposiaľ známy. Dedičnosť zohráva úlohu, ale väčšina prípadov nie je priamo dedičná. Priamo dedičná je iba malá časť prípadov, a to hlavne u ľudí, kde choroba začína veľmi skoro (napr. vo veku okolo 40 – 50 rokov). Väčšina ľudí, ktorí dostanú Alzheimerovu chorobu alebo iný typ demencie, ju v rodine nemá. Viac ako gény vznik choroby ovplyvňuje životný štýl.

Kto má väčšie riziko demencie – boxer, alebo profesor?

Možno povedať, že boxeri a ďalší ľudia, ktorí často dostávajú rany do hlavy (napr. pri bojových športoch alebo úrazoch), majú vyššie riziko demencie. Opakované otrasy mozgu môžu poškodiť mozgové bunky, a to aj dlho predtým, ako sa choroba prejaví. U niektorých boxerov sa môže vyvinúť aj zvláštna forma demencie zvaná chronická traumatická encefalopatia (laicky označovaná ako boxerská demencia), ktorá býva spojená s poruchami pamäti, zmenami nálady a správania.

Oproti tomu napríklad profesor a všeobecne ľudia s vyšším vzdelaním, ktorí mozog veľa používajú (učia, premýšľajú, riešia zložité úlohy), majú menšie riziko, že sa demencia prejaví čoskoro. Ich mozog je totiž tzv. viac vytrénovaný – má väčšiu „rezervu“ a vie lepšie kompenzovať začínajúce poškodenie. Avšak neznamená to, že profesor demenciu nikdy nedostane. Len sa môže prejaviť neskôr alebo v miernejšej forme.

Avšak platí, že dôležitejšiu úlohu ako povolanie zohráva zdravý životný štýl (pohyb, strava, spánok), gény, vek (s vekom rastie riziko) a mozgová aktivita – čím viac mozog používame, tým lepšie pre neho.

Zdroje:

• https://www.alzheimer.cz/alzheimerova-choroba/co-je-demence/alzheimerova-nemoc/
• https://szu.gov.cz/aktuality/21-zari-patri-mezinarodnimu-dni-alzheimerovy-choroby/
• https://www.bu.edu/cte/
• https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/cte
• https://www.alz.org/help-support/brain_health/cognitive-reserve
• http://www.cspsychiatr.cz/detail.php?stat=1316
• https://spokojeny-domov.cz/pruvodce-labyrintem-ve-stari-ci-nemoci/10-nejcastejsich-mytu-o-alzheimerove-chorobe/