Duševné ochorenia sú spojené s mnohými predsudkami. Spoločnosť sa duševne chorých bojí a odsúva ich na okraj. Faktom zostáva, že na chorých sa nahliada s dešpektom a pacienti, ktorí svoju diagnózu taja, sú vyčleňovaní zo spoločnosti. A to im škodí ešte viac. Obavy z toho byť označený za „schizofrenika“ potom môžu spôsobiť, že sa pacient vyhýba lekárskej starostlivosti a prichádza až v pokročilom štádiu ochorenia, ktoré je už ťažšie  liečiteľné. Pritom najväčšia šanca na vyliečenie je práve vo včasných štádiách choroby.

Mýtus 1: Človek so schizofréniou je blázon a vždy sa chová čudne

Fakt: Správne liečení chorí môžu žiť celkom plnohodnotný život, a aj napriek istým obmedzeniam sa môžu zapojiť do spoločnosti. Pokiaľ pacienti spolupracujú s lekárom a užívajú predpísané antipsychotiká, majú veľkú šancu dostať chorobu pod kontrolu a žiť prakticky normálny život. Obavy chorého treba chápať: Nikto nechce byť predmetom obáv, súcitu a diskriminácie. Problémy so spoluprácou by sa výrazne zlepšili, keby sa spoločnosť naučila pozerať na duševne chorých podobne ako na ľudí trpiacich na iné choroby.

Mýtus 2: Schizofrénia je choroba rozdvojenej osobnosti

Fakt: Pojem rozdvojenie osobnosti je tradovanou, mylnou a stigmatizujúcou predstavou o tom, čo táto choroba prináša, čo chorí cítia a prežívajú. Určite k tomu prispel aj sám pojem schizofrénia, ktorá  znamená doslova rozštep mysle (nie osobnosti), čo zvýšilo stigmatizáciu tohto závažného ochorenia. Často zjednodušené podanie obrazu choroby vo filmovom umení už len podporilo tento tzv. stereotyp choroby. Všeobecne teda ide o mylnú predstavu, dokonca existujú snahy toto ochorenie premenovať, čo by mohlo prispieť aj ku zníženiu stigmatizácie chorých. Napr. v Japonsku ochorenie označujú ako „poruchu integrácie“, v Číne sú chorí označovaní za „tých, ktorí príliš myslia“.

Mýtus 3: Jedinci trpiaci na schizofréniu sa nikdy nedokážu vrátiť do života

Fakt: Na rozdiel od demencie, ktorá sa s časom stále zhoršuje, je schizofrénia liečiteľné ochorenie. Neexistuje žiadna hranica, pri prekročení ktorej by už chorý nemal šancu na návrat. Dôležitá je kvalitná a komplexná liečba, skladajúca sa z psychofarmakologicej, psychoterapeutickej a rehabilitačnej časti. Pomocou je aj plánované rozširovanie psychiatrických ambulancií a vznik Centier duševného zdravia.

Mýtus 4: Pacienti trpiaci na schizofréniu majú väčší sklon k násiliu, sú nebezpeční a páchajú trestnú činnosť

Fakt: Väčšina ľudí so schizofréniou nikdy nespácha násilný trestný čin. Pokiaľ áno, sú to väčšinou ľudia neliečení alebo liečení nesprávne a konajú pod vplyvom psychózy v pocite ohrozenia vlastnej osoby. Naopak, ľudia trpiaci na schizofréniu bývajú často obeťami trestných činov najmä podvodov a krádeží. Ročne sa spácha v Českej republike cca 200 vrážd, z toho spáchajú pacienti so schizofréniou cca dve vraždy ročne. Čo vzhľadom na prevalenciu ochorenia (jedno percento) vo väčšinovej populácii odpovedá jednému percentu všetkých vrážd.

Mýtus 5: Všetci jedinci trpiaci na schizofréniu majú rovnaké príznaky

Fakt: Existujú rôzne typy schizofrénie, a dokonca aj jednotlivci s rovnakým druhom ochorenia môžu mať rôzne príznaky. Schizofrénia znamená obrovské množstvo rôznych ľudí a problémov. A aj keď medzi časté príznaky schizofrénie patria bludy a halucinácie, nedá sa povedať, že by bol priebeh choroby u každého rovnaký. Niektorí majú pocit prenasledovania, iní môžu pôsobiť zmätene, bez schopnosti sa zrozumiteľne vyjadriť, inokedy sa choroba prejavuje bizarným chovaním, napríklad používaním nevhodných mimických gest a grimás bez zjavných príčin. Príznaky schizofrénie môžu mať tiež podobu straty motivácie, apatie k okolitému svetu, veľmi častá je plachosť, ale prejavy sú vždy individuálne. Od tradičného delenia, ktorého základy boli položené už v minulom storočí, sa už upustilo a medzi odborníkmi prebieha veľa diskusií, či je táto klasifikácia užitočná. Aj pre výskum a ukazuje sa, že bude skôr potrebné sa zamerať na neurofyziologické nálezy ako len na samotnú fenomenológiu, ktorá sa môže v priebehu ochorenia meniť a de facto ju meníme aj použitou liečbou, tj. antipsychotikami.

Najčastejšia forma je tzv. paranoidná schizofrénia, ktorá sa prejavuje poruchami myslenia a vnímania. Chorí trpia často bludnými (= nevyvrátiteľnými) presvedčeniami, trápia ich často sluchové alebo zrakové halucinácie, v mnohých prípadoch majú neustály pocit, že ich niekto sleduje alebo im chce ublížiť. Dostávajú sa tak do situácie, ktorá sa dá klasifikovať ako chronický stres, a ich ťažkosti sprevádzajú tiež úzkosti, poruchy spánku, emocionálne sploštenie alebo smutná nálada. V najťažšej fáze sa potom títo ľudia uzatvárajú do seba, nie sú schopní s nikým komunikovať, ani pracovať. Niekedy pod vplyvom príznakov choroby sa môžu slovne alebo fyzicky dostať do konfliktu s tými, ktorí sa o nich starajú, vrátane príbuzných.

Mýtus 6: Schizofrénia prichádza bez varovania 

Fakt: Prvá epizóda schizofrénie má väčšinou pomalý rozvoj, na rozdiel od tzv. relapsov u už liečeného ochorenia. Počiatočné príznaky sa často prejavujú počas dospievania a často bývajú po určité obdobie prehliadané. Zvyčajne zahrňujú problémy v škole, sociálny a pracovný úpadok, ťažkosti v vzťahoch a problémy so zorientovaním sa v informáciách. Tomuto obdobiu sa hovorí prodromálne a je to ideálny čas pre zahájenie liečby, vrátane psychoterapie. Medzi varovné signály ochorenie patrí podráždenosť, vzťahovačnosť, nesústredenosť či náladovosť. Najčastejšie sa schizofrénia prejavuje vo veku 15–19 rokov, a preto je často pre rodinu a blízkych ťažké rozoznať príznaky choroby od bežných postpubertálnych prejavov. Ťažkosti však pozvoľna narastajú, až vyústia do prepuknutia choroby.

Mýtus 7: Schizofrénia je čisto genetické ochorenie

Fakt: Štúdie preukázali, že v pároch identických dvojčiat (majú zhodný genóm) sa choroba prejavuje u oboch detí v 48 percentách prípadov. Je teda zjavné, že sa na rozvoji ochorenia podieľa mnoho ďalších faktorov, napr. stres, rodinné prostredie či závažné životné udalosti.

Mýtus 8: Ľudia so schizofréniou nemôžu viesť produktívny život

Fakt: Mnoho ľudí so schizofréniou môže viesť šťastný a produktívny život. Naučia sa rozpoznávať príznaky svojej choroby a individuálne sa naučia, ako s prichádzajúcim atakom pracovať. Existovalo takzvané tretinové pravidlo uzdravenia. Jedna tretina klientov sa choroby zbaví, druhá tretina bojuje s atakmi, ale zvláda sa vracať do života, a posledná tretina chorobe podlieha po väčšinu svojho života. Dnes tie čísla vyzerajú trochu inak, ale pre zapamätanie je toto dostatočné. Pacient si môže udržať intelektové schopnosti a nemusí stratiť prácu.

Mýtus 9: Antipsychotické liečivé prípravky sú horšie ako sama choroba

Fakt: Lieky sú základom liečby schizofrénie. Antipsychotiká účinne znižujú halucinácie, bludy, zmätené myšlienky, bizarné chovanie, ale tiež normalizujú náladu, znižujú prežívanú úzkosť a skvalitňujú spánok. Lieky môžu mať rôzne nežiaduce účinky, preto je potrebný správny výber liekov pre konkrétneho pacienta a spolupráce s lekárom, ktorý sa snaží zvoliť najlepšie vhodné antipsychotikum. Antipsychotiká sú najväčším pokrokom v liečbe schizofrénie a jednou z najbezpečnejších skupín liekov pri bežnom používaní. Je potrebné vedieť, že liečba je spojená s ďaleko menšími rizikami ako život bez liečby.

Mýtus 10: Schizofréniu vyvoláva fajčenie marihuany

Fakt: Okolo tejto témy je vedená veľmi bohatá diskusia. Ukazuje sa súvislosť medzi užívaním psychoaktívnych látok a výskytom schizofrénie, zvlášť vo veľkých mestách a medzi prisťahovalcami. Celý rad názorov tvrdí, že sa na náraste výskytu schizofrénie podieľa zvýšená konzumácia psychoaktívnych látok, predovšetkým marihuany a stimulancií (u nás pervitínu), a to predovšetkým v období, kedy sa ľudský mozog veľmi aktívne synapticky mení a upravuje – tj. v adolescencii a včasnej dospelosti. Dôvodom je aj to, že sa mení koncentrácia rôznych látok v marihuane, a to predovšetkým pretože sa využívajú iné chemotypy a mení sa spôsob pestovania, ktoré sa prevažne robí v umelo vytvorených podmienkach.

Pokiaľ ide však o jedinca, ktorý má predispozíciu k prepuknutiu choroby, užívanie marihuany uňho môže rozvoj psychózy urýchliť alebo naštartovať. Marihuana teda nie je niečo, čo by choroba sama od seba vyvolala, ale môže ju spustiť u ľudí, ktorí k nej majú predpoklady. Medzi ďalšími spúšťačmi schizofrénie môžu byť napríklad zlé vzťahy v rodine, komplikácie u matky počas tehotenstva, stres, zlé sociálne podmienky či nadmerné užívanie alkoholu.