Riziko ochorenia srdca a ciev u neurologických ochorení

Vyšetrenie a správna liečba kardiovaskulárneho (KV) rizika sú dnes neoddeliteľnou súčasťou každodennej praxe všeobecných lekárov aj neurológov. Medzi najčastejšie neurologické ochorenia s veľkým podielom KV rizík patrí cievna mozgová príhoda (CMP), ktorá je každoročne novo diagnostikovaná u 30 000 osôb a je treťou najčastejšou príčinou úmrtia a prvou najčastejšou príčinou dlhodobej odkázanosti na pomoc druhých. Ďalším, stále častejším ochorením je demencia, kde v súvislosti s KV chorobami hovoríme predovšetkým o vaskulárnej demencii, čo je ochorenie, pri ktorom odumiera čím ďalej tým viac mozgových buniek a mozgového tkaniva. Tento typ demencie sa môže objaviť buď náhle, alebo sa môže pomaly rozvíjať. Vaskulárna demencia zdieľa s CMP spoločné rizikové faktory, ktorými sú cukrovka, vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol a chronický zápal. Tretie časté ochorenie predstavuje syndróm spánkového apnoe. Síce nepatrí medzi tie, ktoré zdieľajú väčšiu časť rizikových kardiovaskulárnych faktorov (vynímajúc obezitu), ale ide o časté a závažné ochorenie práve pre vysoké riziko rozvoja kardiovaskulárnych chorôb. Aspoň u polovice pacientov s obštrukčným spánkovým apnoe sa vyskytuje vysoký krvný tlak.

Rizikové faktory a možnosti prevencie

Rizikové faktory delíme na neovplyvniteľné, čo sú: vek, pohlavie, rasa, rodinná záťaž, sociálna a ekonomická úroveň a genetické predispozície. Ďalej sú to faktory ovplyvniteľné:

• Vysoký krvný tlak (TK) – TK vyšší ako 140/90 mm Hg je najzávažnejším rizikovým faktorom CMP. Výskyt hypertenzie stúpa s vekom a jej liečba či formou liekov, alebo zmenou životného štýlu je jednou z najúčinnejších metód znižovania rizika CMP.
• Cukrovka – pacienti s cukrovkou majú dvojnásobne vyššie riziko CMP a u 20 % z nich je práve CMP príčinou úmrtia. Bolo preukázané, že kombinovaná liečba – teda zmena životného štýlu spolu s liekmi – znižuje riziko CMP u diabetikov približne o 50 %.
• Fibrilácia predsiení – zvyšuje riziko CMP až päťnásobne. Ďalej je známe, že pacienti s genetickými predispozíciami k fibrilácii predsiení môžu mať CMP ešte pred nástupom samotnej fibrilácie predsiení.
• Vysoký cholesterol – zvýšenie hladiny celkového cholesterolu v krvi urýchľuje aterosklerózu, teda kôrnatenie tepien, a tým zvyšuje riziko CMP. Pokles hladiny celkového cholesterolu ale naopak zvyšuje riziko vnútromozgového krvácania. Nasadenie statínov, ktoré vedie ku zníženiu hladiny LDL (zlého) cholesterolu, je veľmi účinnou prevenciou CMP. V rámci primárnej prevencie (teda u pacientov, ktorí ešte nemali KVO) sú statíny odporúčané u osôb so zvýšeným kardiovaskulárnym rizikom a snahou je dosiahnuť hladinu LDL cholesterolu pod 3 mmol/l. U pacientov v sekundárnej prevencii (tj. u pacientov, ktorí už mali KVO) po prekonanej CMP je cieľová hodnota nižšia ako 1,4 mmol/l.
• Metabolický syndróm – do tohto syndrómu sa radí skupina rizikových faktorov, ktoré sa vyskytujú spoločne – vysoký krvný tlak, cukrovka, vysoký cholesterol a obezita. Pripomeňme, že niektoré špecifické zložky stravy sú dobre známymi rizikovými faktormi CMP. Vyšší príjem soli je spojený so zvýšeným rizikom hypertenzie a CMP, zatiaľ čo zvýšený príjem draslíka je spojený so zníženým rizikom cievnej mozgovej príhody. Všeobecne je odporúčaná stredomorská strava doplnená o orechy. Pokiaľ ide o obezitu, dôležitejším ukazovateľom rizika CMP, ako predstavuje BMI (Body Mass Index – index telesnej hmotnosti), je  abdominálna obezita stanovená na základe zmerania obvodu pásu (muži nad 102 cm, ženy nad 88 cm). Obezita sama osebe síce riziko CMP príliš nezvyšuje, ale vedie k rozvoju ďalších rizikových faktorov, ako sú vysoký krvný tlak a cukrovka. Riziko CMP spôsobené metabolickým syndrómom je dvojnásobné a zvyšuje sa s rastúcim počtom jednotlivých samostatných faktorov tvoriacich syndróm.
• Konzumácia alkoholu, tabaku a iných návykových látok – zatiaľ čo mierna konzumácia alkoholu (max. 2 jednotky denne u mužov a 1 jednotka u žien) môže mať v prevencii CMP pozitívny vplyv, vyššia konzumácia alkoholu znamená jednoznačne vyššie riziko vzniku CMP. Ďalším silným rizikovým faktorom je fajčenie či iné užívanie tabakových výrobkov, ktoré riziko CMP zdvojnásobuje. Podobne aj užívanie kokaínu, heroínu, amfetamínov či extázy je spojené so zvýšeným rizikom CMP.

Zásadné je včasné odhalenie rizikových faktorov, ich liečba aj prevencia. V pátraní po rizikových faktoroch hrá tiež dôležitú úlohu vyšetrenie rodinných príslušníkov pacientov po CMP prekonanej v mladom veku.

Na druhej strane existuje celý rad ochranných faktorov a značná časť KV ochorení má rovnaké ochranné faktory ako choroby cerebrovaskulárne (choroby centrálnej nervovej sústavy vznikajúce na podklade porúch mozgových ciev s následným zlým prekrvením mozgu alebo s krvácaním do mozgového tkaniva). Patrí k nim predovšetkým stredomorská diéta a pravidelný pohyb. Dnes je už isté, že fyzicky aktívni ľudia majú nižšie riziko CMP a úmrtia ako tí neaktívni. Preto je dôležitá osveta a aktívne zapojenie pacienta a jeho blízkych. Je nevyhnutné zamerať sa na úpravu životného štýlu vrátane škodlivých návykov. Pri ovplyvňovaní rizikových faktorov (vysoký krvný tlak, cukrovka, fibrilácia predsiení, vysoký cholesterol, metabolický syndróm, nadmerné užívanie návykových látok atď.) je často nevyhnutná medziodborová spolupráca lekárov.

Literatúra:

Hollý P. Kardiovaskulární riziko v neurologii. Kapitoly pro praktické lékaře 1/23.