Príznaky

Hlavným prejavom epilepsie sú opakované záchvaty spôsobené poruchou elektrickej aktivity mozgu. Ich podoba závisí od toho, ktorá časť mozgu je zasiahnutá. 

Typické príznaky:

• strata vedomia,
• kŕče a svalové zášklby,
• náhla stuhnutosť,
• krátke výpadky pozornosti (absencie),
• zmätenosť alebo výpadky pamäti,
• zvláštne chute, vône či iné zmyslové vnemy,
• automatické pohyby, napríklad mľaskanie alebo žuvanie. 

Typy záchvatov:

• Fokálne záchvaty – postihujú len časť mozgu, môžu sa prejaviť mravčením, zášklbmi alebo aurou.
• Generalizované záchvaty – zasahujú celý mozog a často vedú ku kŕčom a bezvedomiu.
• Absencie – krátke „zahľadenie“ s nereagovaním na okolie, typické najmä u detí. 

Kedy volať záchranku:

• záchvat trvá dlhšie ako 5 minút,
• človek sa po záchvate nepreberá,
• má problémy s dýchaním,
• ide o prvý záchvat v živote,
• nasleduje ďalší záchvat bez obnovenia vedomia. 

Príčiny

Epilepsia je chronické neurologické ochorenie spojené s opakovanými záchvatmi. Na jej vzniku sa podieľa kombinácia genetických predispozícií a vonkajších vplyvov. 

Najčastejšie príčiny:

• genetické predispozície a výskyt v rodine,
• poškodenie mozgu po úrazoch, nádoroch alebo cievnej mozgovej príhode,
• vrodené chyby mozgu a komplikácie pri pôrode,
• infekcie mozgu (meningitída, encefalitída),
• autoimunitné a metabolické ochorenia. 

Časté spúšťače záchvatov:

• alkohol a drogy,
• nedostatok spánku,
• stres a silné emócie,
• infekcie a vyčerpanie,
• blikajúce svetlá alebo náhle vysadenie liekov. 

Dôležité:

• U 30 – 50 % pacientov sa presná príčina nedá určiť.
• Epilepsia nie je priamo dedičné ochorenie, ale genetická predispozícia môže zvýšiť riziko jej vzniku.

Diagnostika

Diagnostika epilepsie vychádza najmä z podrobného opisu záchvatov a neurologického vyšetrenia. Lekári musia potvrdiť, že ide skutočne o epileptický záchvat, a určiť jeho typ. 

Základné vyšetrenia:

• EEG – zaznamenáva elektrickú aktivitu mozgu,
• video-EEG – spája EEG so záznamom záchvatu,
• MRI mozgu – odhaľuje štrukturálne zmeny alebo poškodenie,
• laboratórne testy na vylúčenie metabolických príčin,
• PET alebo SPECT pri plánovaní operácie. 

Čo je pre lekára dôležité:

• priebeh záchvatu,
• možné spúšťače,
• frekvencia a dĺžka záchvatov,
• užívané lieky a ďalšie ochorenia,
• prípadný videozáznam záchvatu. 

Dôležité:

• Epilepsiu môžu napodobňovať mdloby, migréna, arytmie alebo psychické ochorenia.
• Diagnózu stanovuje neurológ alebo epileptológ.
• Riziko opakovania záchvatu je najvyššie počas prvých mesiacov po prvom záchvate. 

Liečba

Liečba epilepsie je väčšinou dlhodobá a jej cieľom je zabrániť vzniku záchvatov a zlepšiť kvalitu života pacientov. 

Hlavné možnosti liečby:

• Protizáchvatové lieky (antiepileptiká) – pomáhajú 70 – 80 % pacientov.
• Režimové opatrenia – dostatok spánku, abstinencia od alkoholu a drog.
• Chirurgická liečba – odstránenie ložiska vyvolávajúceho záchvaty.
• Stimulácia blúdivého nervu alebo hlboká mozgová stimulácia.
• Ketogénna diéta, najmä u detí. 

Čo je dôležité pre pacientov:

• liečba musí byť pravidelná a dlhodobá,
• niekedy je možné po niekoľkých rokoch bez záchvatov lieky vysadiť,
• približne u 30 % pacientov sa záchvaty nedarí liekmi úplne kontrolovať,
• dôležitá je spolupráca pacienta s lekárom.