Nie každý záchvat znamená epilepsiu. Diagnostika býva náročná
Diagnostika epilepsie je komplexný proces, ktorý stojí predovšetkým na podrobnej anamnéze (aj popise záchvatu očitými svedkami) a neurologickom vyšetrení. Základnými metódami sú elektroencefalografia (EEG) ktorá slúži k záznamu elektrickej aktivity mozgu a magnetická rezonancia (MRI), na základe ktorej sa odhalia štrukturálne zmeny mozgu. Cieľom je potvrdiť epileptický pôvod záchvatov a určiť ich typ.
Epilepsiu môže napodobňovať celý rad ďalších chorôb: jednoduché kolapsy, mdloby, srdcové príhody (arytmia), migréna, nízka hladina cukru v krvi či psychiatrické ochorenie. Viac ako polovica prípadov, kde bolo podozrenie na prvý epileptický záchvat, má nakoniec inú príčinu. Záchvaty však môžu byť aj prejavom závažného neurologického ochorenia.
Pred zahájením dlhodobej antiepileptickej liečby je preto vždy nutné dôsledne diagnosticky odlíšiť pacientov so záchvatovými stavmi, u ktorých nejde o epilepsiu a kde liečba antiepileptikami nie je indikovaná.
Hlavné diagnostické metódy:
- Anamnéza je najdôležitejšou časťou, ktorá zahŕňa podrobný popis priebehu záchvatu, pocitov pred ním (aura) a rizikových faktorov (nedostatok spánku, alkohol).
- EEG zaznamenáva elektrickú aktivitu mozgu. Často sa používa aj video-EEG monitorácia (dlhodobý záznam), ktorá spája EEG s obrazovým záznamom záchvatu u pacienta.
- MRI je dnes štandardom pre zobrazenie mozgu, toto vyšetrenie pomáha odhaliť poranenie mozgu, cievne, nádorové ochorenia, ale aj vrodené zmeny, ktoré sú častým podkladom rezistentnej epilepsie.
- Laboratórne testy – krvné odbery slúžia k vylúčeniu metabolických príčin (napr. nízka hladina cukru, zápal).
- Ďalšie metódy, ako je SPECT (jednofotónová emisná výpočtová tomografia) alebo PET (pozitrónová emisná tomografia), sa používajú na lokalizáciu ohniska, najmä pred chirurgickým zákrokom.
Diagnóza sa stanovuje zvyčajne po výskyte aspoň dvoch nevyprovokovaných záchvatov alebo jedného záchvatu, kde vykonané vyšetrenia svedčia pre veľkú pravdepodobnosť jeho opakovania. Vyšetrenie hodnotí a diagnózu stanovuje neurológ alebo špecialista-epileptológ. Ku stanoveniu diagnózy je dôležitý dostatok informácií o priebehu samotného záchvatu a identifikácia možných príčin, ktoré môžu mať vplyv na vznik epileptického záchvatu. Zvlášť pred prvou návštevou je vhodné si pripraviť nasledujúci zoznam informácií:
- možné predispozície a provokačné faktory – čo mohlo prispieť k tomu, že sa epilepsia objavila,
- vývoj ochorenia – kedy sa objavili záchvaty, ako prebiehali, či sa zmenili alebo sa zmenila ich frekvencia,
- doterajšia liečba a doteraz vykonané vyšetrenia – aké lieky a v akých dávkach sú užívané, či sú účinné, či sa prejavili nežiaduce účinky, zhoršili sa záchvaty, aké vyšetrenia a s akými výsledkami boli vykonané,
- popis záchvatov – kedy sa dostavujú, ako začínajú, pri akých činnostiach, ako dlho trvajú, ako často sa objavujú, či sa nezmenilo chovanie v poslednom čase pred záchvatom, či sa podarilo vysledovať, čo záchvat spúšťa, veľmi vhodné je zachytiť záchvat na mobilný telefón – už podľa toho je možné určiť typ záchvatu,
- pridružené ochorenia – ďalšie ochorenia, ďalšie užívané lieky a ich dávky.
Na základe výsledku rozhovoru s pacientom a neurologického nálezu by sa mali urobiť ďalšie pomocné vyšetrenia. Podľa okolností môžeme očakávať aj vyšetrenie interné a kardiologické, laboratórne testy, vyšetrenie technické (zobrazovacie metódy, napr. MRI), prípadne aj neuropsychologické.
Pokiaľ je isté, že išlo o epileptický záchvat, je dôležité presné stanovenie jeho typu. Výber lieku je totiž veľmi závislý od typu záchvatov a epileptického syndrómu.
Riziko, že sa po prvom prekonanom záchvate budú záchvaty opakovať, môže dosiahnuť až 80 percent. Najvyšší je v prvých 6 mesiacoch po prvom záchvate a klesá na 30 percent po roku a na 20 percent po 18 mesiacoch. Existujú rizikové faktory, podľa ktorých sa dá odhadnúť, či je riziko opakovania vysoké, alebo skôr nízke. Riziko opakovania epileptického záchvatu (rekurencia) je vyššie pri štrukturálnom poškodení mozgu, abnormálnom EEG (odchýlky v elektrickej aktivite mozgu) alebo fokálnom type záchvatu. Naopak nízke je u situačne provokovaných záchvatov (napr. alkohol, nedostatok spánku) alebo pokiaľ sú výsledky EEG a zobrazovacích metód (MRI) v norme. Kľúčová je včasná diagnostika a nasadenie liečby. Pre rozhodovanie o nasadení protizáchvatových liekov je samozrejme dôležitý aj názor pacienta.
Zdroje:
https://www.fnbrno.cz/informace-pro-nemocne-s-epilepsii/t1453
https://www.wikiskripta.eu/w/Epilepsie
https://telemedicina.med.muni.cz/pdm/detska-neurologie/index.php?pg=epilepsie--diagnostika-epilepsie
NPS-SK-01503
