Moderná liečba epilepsie: Väčšina pacientov môže žiť bez záchvatov

Epilepsia je celoživotná diagnóza, ale moderná liečba pomáha väčšine ľudí udržať chorobu pod kontrolou. Jej liečba je dlhodobá, v ideálnom prípade trvá minimálne dva roky. Po dvojročnom období bez záchvatov sa môže v niektorých prípadoch medikácia postupne pod dohľadom lekára vysadzovať, v iných prípadoch je potrebná dlhodobá, niekedy celoživotná terapia. Prvý epileptický záchvat zvyčajne nie je dôvodom na zahájenie liečby antiepileptikami. V niektorých prípadoch, kde lieky nefungujú, sa pristupuje k operácii, pri ktorej lekári odstránia ložiská vyvolávajúce záchvaty alebo ich zničia tenkou elektródou. Takémuto zásahu však vždy predchádza veľmi dôkladné vyšetrenie.

Liečba epilepsie využíva:

• Protizáchvatové lieky (antiepileptiká) k zabráneniu výskytu záchvatov, čo pomáha až u 70 – 80 percent pacientov. Základom je dlhodobá, pravidelná liečba. V posledných rokoch nastal výrazný pokrok v liečbe epilepsie a zvýšení kvality života pacientov s touto chorobou. Až u 60 percent chorých sa môže farmakologická liečba (liekmi) po 2 rokoch bez záchvatu ukončiť.
• Dodržiavanie režimových opatrení, ako je spánková hygiena a abstinencia od alkoholu a návykových látok, je spolu s farmakoterapiou základom liečby. V tzv. režime epileptikov je tiež zákaz riadenia motorových vozidiel, zákaz práce vo výškach či obsluhovať stroje, zakázané je aj samostatné plávanie a podobne rizikové aktivity. Napr. prehodnocovanie zákazu riadenia u epileptikov sa riadi príslušnou legislatívou.
• Chirurgická liečba predstavuje odstránenie ložiska v mozgu, ktoré záchvaty spôsobuje; liečba je vhodná predovšetkým pre fokálne epilepsie.
• Stimulácia blúdivého nervu je neurostimulačná metóda, ktorej cieľom je znížiť početnosť záchvatov u pacientov, ktorí nie sú vhodnými kandidátmi pre liečbu chirurgickú. Ide o nenáročný a krátky chirurgický zákrok, kedy sú okolo blúdivého nervu na krku zavedené elektródy a pod kľúčnu kosť sa umiestni samotný generátor; vďaka tomuto zariadeniu sú potom prenášané malé elektrické impulzy do blúdivého nervu, čím dochádza k ovplyvneniu aktivity mozgu.
• Hlboká mozgová stimulácia je obdobne ako stimulácia blúdivého nervu odporúčaná u pacientov, kde nebolo modernými metódami zistené ložisko záchvatov a nereagujú na protizáchvatovú liečbu. V tomto prípade sú trvalo zavedené dve elektródy do časti mozgu nazývanej thalamus.
• Ketogénna diéta – vysokotuková a nízkosacharidová strava je ako možnosť liečby používaná najmä u detí.

U asi 30 percent chorých sa nedarí záchvaty liekmi potláčať. Časť z nich môže mať prospech z operačnej liečby. Podľa prognózy sa epilepsia môže rozdeliť do 4 skupín. V prvej skupine s excelentnou prognózou (20 – 30 % pacientov) sú syndrómy detského veku, ktoré odznievajú samy, väčšinou po puberte. Druhá skupina (30 – 40 %) má dobrú prognózu, záchvaty sa podarí zvládnuť jedným liekom (hneď prvým, maximálne druhým vybraným) a väčšinou sa liečba môže časom vysadiť. V tretej skupine (10 – 20 %) sa väčšinou darí záchvaty aspoň čiastočne zvládnuť, nutná je väčšinou kombinácia viacerých liekov, často po dlhšom skúšaní. Liečba je dlhodobá či trvalá. Až 30 percent pacientov ale patrí do skupiny so zlou prognózou, kde lieky len znižujú počet záchvatov.

Rozpoznanie typu epileptického syndrómu väčšinou dokáže predpovedať zaradenie pacienta do jednej z týchto skupín, to však nikdy nie je definitívne, mení sa v čase a o prognóze sa môže hovoriť až po dlhšom priebehu choroby a vždy v rámci pravdepodobností.

Voľba konkrétneho lieku je pacientovi „šitá na mieru“ a riadi sa mnohými faktormi – predovšetkým typom epilepsie, ale uplatňuje sa aj vek pacienta, pohlavie a u žien vo fertilnom veku aj to, či užívajú antikoncepciu alebo prípadne plánujú tehotenstvo. V prevencii epileptických záchvatov sa uplatňujú relaxačné postupy, ktoré znižujú stres (joga, relaxačné cviky, aromaterapia). Dôležitý je tiež dostatok spánku, racionálna strava a abstinencia od alkoholu.

Pre zahájenie dlhodobej farmakologickej liečby je potrebný dialóg medzi lekárom a pacientom, ktorému musia byť ponúknuté reálne možnosti liečby a vysvetlené aj jej riziká. Dobrá vzájomná spolupráca a rešpektovanie voľby pacienta sú dôležité predovšetkým pre dodržiavanie liečby. Odhaduje sa, že jej nedodržiavanie sa vyskytuje u 30 percent prípadov.

Aktívna epilepsia postihuje 0,5 – 1 percento populácie, v SR sa tak dlhodobá liečba týka až 65 000 obyvateľov. Uvádza sa však, že epileptický záchvat prekoná počas života až 6 – 8 percent populácie, teda v SR asi 385 000 jedincov.

Zdroje:

https://www.fnbrno.cz/informace-pro-nemocne-s-epilepsii/t1453

https://www.spolecnost-e.cz/lecba-epilepsie

https://www.epilepsiebrno.cz/diagnostika-a-lecba/

https://www.drmax.cz/clanky/epilepsie-priznaky-projevy-a-lecba

https://www.nczisk.sk/Statisticke_vystupy/Zdravotnicka_rocenka/Pages/default.aspx

NPS-SK-01503