Viac ako stovka ľudí ročne sa otrávi hubami. Viete, čo v takom prípade treba robiť?

Dažde v kombinácii s teplým počasím sú pre všetkých hubárov signálom, že prichádza čas vyraziť do lesa pre prvé hubové úlovky. Aby sa však radosť z nálezu nestala skôr bojom o život, treba nielen dobre poznať huby, ktoré zbierame, ale aj vedieť, čo robiť v prípade, že zjeme nejakú jedovatú. Pretože, ako hovorí Murphyho zákon: Všetky huby sú jedlé. Niektoré, bohužiaľ, len raz.

Keď nevoľnosť ustúpi, môže byť ešte horšie

Každý rok skončí na Slovensku v nemocniciach viac ako stovka ľudí po otrave hubami. Otrava sa pritom môže prejavovať rôzne, a navyše až niekoľko hodín a dní po konzumácii.

U nás najjedovatejšou hubou je muchotrávka zelená, ktorú si hubári často pletú s bedľou alebo šampiňónom, ale aj s inými jedlými hubami. Jej nebezpečie spočíva v tom, že príznaky otravy sa prejavujú po 6 až 12 hodinách, ale môže ísť aj o desiatky hodín. To môže viesť k ich zámene napríklad za črevnú chrípku alebo zápal slepého čreva, lebo otrava sa spočiatku prejavuje malátnosťou, nevoľnosťou, závratmi, pocitmi mrazenia a bolesťami hlavy, po ktorých nasledujú ťažké hnačky, bolesti brucha a zvracanie. Tieto príznaky síce po nejakom čase odznejú, ale je to len „ticho pred búrkou“.

„Počas tohto obdobia sa v tele deje to najhoršie,“ popisuje doc. MUDr. Eva Kieslichová, Ph.D., prednostka Kliniky anesteziológie, resuscitácie a intenzívnej starostlivosti (KARIP) Inštitútu klinickej a experimentálnej medicíny (IKEM).¹ Toxín amanitín, ktorý muchotrávka zelená obsahuje, totiž v tomto čase napáda pečeň a obličky, takže do 4 až 7 dní môže u chorého dôjsť k akútnemu zlyhaniu pečene a akútnemu zlyhaniu obličiek.¹ Taký pacient potom zvracia krv a má aj krvavú hnačku. Toxín môže navyše poškodiť tiež pankreas alebo srdce. Čím neskôr nastane druhá fáza, tým je otrava nebezpečnejšia a záchrana pacienta problematickejšia.² Pokiaľ sa ho podarí zachrániť, nezriedka ho čaká transplantácia pečene. Toxín, ktorý huba obsahuje, navyše odoláva tak teplu, ako aj mrazeniu. Lekári preto zaznamenali otravu muchotrávkou zelenou aj v zime, kedy pacienti zjedli zmrazené zásoby húb z leta.

Ešte väčšie nebezpečenstvo ako muchotrávka zelená predstavuje pre hubárov pavučinec plyšový. Túto hubu s oranžovo-hnedým klobúkom o priemere 3 až 10 centimetrov, ktorá má na spodnej strane lupene, si hubári najčastejšie pletú s niektorými druhmi rýdzikov. Príznaky otravy sa u nej prejavujú najskôr o dva dni po požití, výnimočne to môže byť až o tri týždne. Hojne sa vyskytuje na Slovensku, v Poľsku a Nemecku.¹

Nemusia to však byť len tieto dve huby, ktoré môžu okrem iného spôsobiť závažné poškodenie pečene či obličiek. Podobne nebezpečné sú aj muchotrávky končistá a jarná, kapucňovky, bedlička jedovatá, hnedočervená a hnedovínová. Ďalšie druhy muchotrávok, ako sú muchotrávka tigrovaná, červená, kráľovská a slamovožltá, zase obsahujú toxíny ovplyvňujúce nervový systém, takže po ich požití môže dochádzať k halucináciám a stavom podobným silnej opitosti. U citlivejších osôb lebo po požití ich veľkého množstva môže byť otrava veľmi vážna.

Ďalší typ otravy, tzv. muskarínový syndróm, spôsobujú vláknice či strmuľky. Prejavuje sa hneď po požití týchto húb a postihnutý môže mať záchvaty potenia, slzenia a slinenia, brušné koliky, hnačky, zúžené zrenice, spomalený srdcový pulz a nízky krvný tlak.³ Otrava sa lieči v nemocnici podaním atropínu ako špecifického antidota alebo protijedu, ktorý blokuje účinky toxínu muskarínu.

Uhlie, alebo záchranku?

A čo teda robiť v prípade podozrenia na otravu hubami? Záleží samozrejme od situácie. Pokiaľ je zdravotný stav postihnutého vážny – napríklad upadá do bezvedomia a pod., treba volať okamžite zdravotnícku záchrannú službu na čísle 155. Vhodné je zabezpečiť vzorky – napríklad odrezky húb alebo zvyšky jedla či zvratky pre následný rozbor a určenie pôvodcu otravy. Pokiaľ sa objavili prvotné tráviace ťažkosti a pacient je pri vedomí a spolupracuje, je vhodné vyvolať uňho zvracanie a následne mu podať niekoľko tabliet aktívneho (ľudovo označovaného ako čierne) uhlia. To môže absorbovať toxíny v čreve, a preto je vhodné mať aktívne uhlie  vždy v lekárničke, a to nielen doma, ale aj na cestách. Podozrenie na otravu hubami je tiež vždy vhodné konzultovať s odborníkmi z Národného toxikologického informačného centra (NTIC) na telefónnom čísle 02/54 77 41 66. Tí sa pýtajú na základné informácie a následne vysvetlia nebezpečenstvo, ktoré dávka pre postihnutého predstavuje, aké kroky treba vykonať v rámci prvej pomoci, a akých sa naopak vyvarovať, aké komplikácie prípadne postihnutému hrozia a aké ďalšie kroky podniknúť.⁴

Lepšia ako riešenie problémov je však samozrejme prevencia. Čo teda robiť, aby sme otravu hubami nemuseli nikdy riešiť? Stačí dodržiavať niekoľko základných pravidiel:

• Zbierame len tie huby, ktoré dokážeme bezpečne poznať a ktoré majú dostatok znakov pre svoje určenie. Nespoliehame sa na mobilné aplikácie!
• Pri zbere húb si všímame všetky znaky. Prehľad väčšiny dôležitých znakov je uvedený na stránkach Slovenskej mykologickej spoločnosti. Najmä druhy s nebezpečnými jedovatými dvojníkmi vyberieme zo zeme vždy celé, neodrezávame len klobúk. Až po stopercentnom určení druhu je možné odrezať napríklad spodok drene, kde sú často dôležité znaky pre určenie druhu.
• Pokiaľ chceme začať zbierať aj iné druhy ako tie, ktoré sme poznali doposiaľ, najprv sa ich naučíme poznať, vrátane im podobných nejedlých, a najmä jedovatých druhov. Svoje určenie si necháme opakovane overiť u odborníkov – mykológov.
• Pri zbieraní hub dávame pozor na deti, aby huby neochutnávali. Mnoho jedlých druhov je v surovom stave jedovatých! Pre malé deti sú tiež hubové jedlá nevhodné pre svoju ťažkú stráviteľnosť.
• Osobitne opatrní musíme byť pri zbere hub v zahraničí, najmä na iných kontinentoch a v odlišných klimatických zónach. Aj napriek tomu, že tamojšie druhy môžu byť podobné alebo rovnaké ako tie u nás, oveľa pravdepodobnejšie môže ísť o miestne druhy, o ktorých jedlosti či jedovatosti nemusia existovať žiadne údaje. Vždy je vhodné sa najprv oboznámiť s miestnou mykoflórou štúdiom literatúry alebo konzultáciou s miestnymi odborníkmi. Pravidlá platné u nás nemusia platiť inde.⁵

mhe

Zdroje:

1. IKEM. Po konzumaci hub skončilo loni v nemocnici 184 lidí, někteří se dostali do IKEM v život ohrožujícím stavu. Tisková zpráva. IKEM, [online]. 2. 7. 2025. [cit. 22.5.2026]. Dostupné z: https://www.ikem.cz/cs/po-konzumaci-hub-skoncilo-loni-v-nemocnici-184-lidi-nekteri-z-nich-se-dostali-do-ikem-v-zivot-ohrozujicim-stavu/a-4960/
2. Fakultní nemocnice Ostrava. Otravy houbami. Toxikologická laboratoř analyzuje i otravu houbami. ©Fakultní nemocnice Ostrava 2016. [online]. 16. 9. 2016. [cit. 22.5.2026]. Dostupné z: https://www.fno.cz/novinky/otravy-houbami
3. VFN Praha. Otravy houbami. Toxikologické informační středisko VFN Praha, Klinika pracovního lékařství VFN a 1. LF UK. [online]. [cit. 23.5.2026]. Dostupné z: https://www.tis-cz.cz/index.php/informace-pro-verejnost/otravy-houbami/otravy-houbami-uvod
4. VFN Praha. Jak probíhá konzultace. Toxikologické informační středisko VFN Praha, Klinika pracovního lékařství VFN a 1. LF UK. [online]. [cit. 23.5.2026]. Dostupné z: https://www.tis-cz.cz/index.php/informace-pro-verejnost/jak-probiha-konzultace
5. Česká mykologická společnost. Co dělat při podezření na otravu houbami. ©Česká mykologická společnost. [online]. [cit. 23.5.2026]. Dostupné z: https://www.myko.cz/jedovate-houby/