Chronické srdcové zlyhávanie

Srdce je orgán, vďaka ktorému môžeme žiť. Je silné, ale zároveň zraniteľné – preto je dôležité sa oňho dobre starať. Kondíciu srdca máme z veľkej časti vo svojich rukách. 

Srdce sa nezastaví. Jeho údery rozháňajú okysličenú krv po celom tele a zároveň srdce zvládne dômyselne vyživovať samo seba vďaka systému vencovitých tepien. Za hodinu sa srdce stiahne asi 4 200-krát, a pokiaľ sa dožijeme osemdesiatky, zvládne za ten čas neuveriteľné tri miliardy úderov. Pritom je drobné – ženské váži 250 až 300 gramov a mužské asi 350 gramov a veľké je asi ako mužská päsť.

Keď srdce zlyháva

Srdce môže rovnako ako iné orgány v tele trpieť rôznymi chorobami. Medzi závažné ochorenia patria tie, pri ktorých srdce začne zlyhávať ako pumpa rozháňajúca krv po tele. Hovoríme o chronickom srdcovom zlyhaní, aj keď by sa hodil skôr termín chronické srdcové „zlyhávanie“, pretože strata správnej funkcie srdca je v tomto prípade postupným a postupne sa zhoršujúcim procesom. Srdce nie je schopné vyhovieť obehovým nárokom organizmu – výsledkom je hromadenie krvi v pľúcach, v orgánoch dutiny brušnej, v dolných končatinách. V prípade hromadenia krvi v pľúcach dôjde ku zhoršeniu dychu, prípadne sa objaví kašeľ. Pokiaľ sa nadmerne hromadí krv v dolných končatinách, tie potom opúchajú a stav sa prejaví napr. tým, že sa nedajú obuť topánky.

Aby sme ale boli presní, existuje tiež akútne srdcové zlyhanie. Ide o náhle vzniknutý stav, pri ktorom počas niekoľkých hodín či minút dochádza k výraznému zhoršeniu príznakov a pacient môže byť aj v ohrození života. Pacienta často priváža do nemocnice Rýchla zdravotnícka pomoc. Príčinou môže byť napríklad akútny zápal srdcového svalu.

Srdcové zlyhanie nie je to isté čo srdcový infarkt

Mnoho ľudí si zamieňa srdcové zlyhanie za srdcový infarkt. Pravda je však taká, že chronické srdcové zlyhanie je následkom prekonaného infarktu, pri ktorom došlo k poškodeniu srdca kvôli upchatiu jednej z vencovitých tepien. Srdcový infarkt je náhle vzniknutý a život ohrozujúci stav, ktorý sa prejavuje najčastejšie zvieravou, pálivou alebo tlakovou bolesťou na hrudníku. Ide tu o minúty, pacient musí čo najrýchlejšie na operačnú sálu, kde mu lekári spriechodnia upchatú vencovitú tepnu na srdci. Pokiaľ je infarkt príliš rozsiahly alebo keď sa pacient nedostane k lekárovi včas, môže sa rozvinúť porucha srdcovej funkcie – chronické srdcové zlyhanie. Srdcové zlyhanie však môže spôsobiť aj dlhodobý neliečený alebo zle liečený vysoký krvný tlak, vady srdcovej chlopne, poruchy srdcového rytmu alebo poškodenie srdcového svalu infekciou, cukrovkou či nadmerným pitím alkoholu. Srdcový sval potom nezvláda dostatočne prečerpávať krv, a tým pádom jej pumpuje do tela menej, takže svaly a orgány nedostávajú dostatočné množstvo kyslíka a živín.

Srdcové zlyhanie ohrozuje až 64 miliónu pacientov

Chronické srdcové zlyhanie nie je vôbec zanedbateľným problémom – odhaduje sa, že celosvetovo je postihnutých viac ako 64 miliónov pacientov a celý rad chorých navyše zostáva nediagnostikovaných až do pokročilých štádií srdcového zlyhania. Neliečené ochorenie má postupujúci, zhoršujúci sa charakter a stav pacienta sa horší s každou ďalšou hospitalizáciou v dôsledku srdcového zlyhania. Úmrtnosť chorých v ťažkom štádiu je bohužiaľ vysoká.

Ako poznať srdcové zlyhanie

Pre pacientov so srdcovým zlyhaním je typická dýchavica. Pacienti sa zadýchavajú najprv pri väčšej námahe, neskôr aj pri ľahkej činnosti (napríklad pri obliekaní), alebo aj v pokoji. Môže sa objaviť nočná záchvatová dýchavica, kašeľ, celková únavnosť, opuchy okolo členkov aj časti lýtok, zväčšenie obvodu brucha spojené s tlakom v bruchu a nechutenstvom. Zmeny v prekrvení obličiek vedú ku zvýšenému močeniu v noci, zmeny v prekrvení mozgu vedú k poruchám pamäti, zmene myslenia, zmätenosti či depresiám. Kvalita života pacientov sa postupne zhoršuje.

Lekári majú k dispozícii veľa nástrojov a postupov, ako diagnostikovať srdcové zlyhanie. Pri rozhovore s pacientom lekári zistia, či existuje podozrenie na srdcové zlyhanie, prípadne či pacient trpí na iné ochorenia, ktoré by mohli viesť k srdcovému zlyhaniu. Okrem toho, že pacienta prezrú (môžu si všimnúť napríklad opuchy, dýchavicu), urobia mu dôležité krvné testy a EKG, teda vyšetrenie, ktoré meria elektrickú aktivitu srdca. Zásadný prínos má echokardiografia, čo je ultrazvukové vyšetrenie, ktoré umožňuje napríklad odhaliť, ako efektívne srdce prečerpáva krv, aká je jeho veľkosť a v akom stave sú srdcové chlopne.

Ďalej sa využíva celé spektrum rôzne zložitých vyšetrení volených podľa povahy a závažnosti ochorenia.

Liečba chronického srdcového zlyhania

Včasné zavedenie odpovedajúcej liečby a jej pravidelná úprava môžu spomaliť zhoršovanie srdcového zlyhania a predĺžiť a skvalitniť život pacienta. V súčasnosti sú k dispozícii štyri skupiny liekov, ktoré preukázateľne znižujú potrebu nemocničnej starostlivosti kvôli zhoršeniu stavu a predlžujú život v dobrej kvalite. Je dôležité, aby sa o pacienta so srdcovým zlyhaním staral spolupracujúci tím odborníkov vedený kardiológom. O pacientov so srdcovým zlyhaním sa spravidla starajú v špecializovaných ambulanciách, ktoré majú s týmto ochorením veľké skúsenosti a môžu predpisovať všetky odporúčané lieky. Tieto ambulancie môžu tiež pacienta v niektorých nutných prípadoch odoslať na výkon, pri ktorom je mu zavedený kardioverter-defibrilátor. Toto malé zariadenie bráni tomu, aby sa srdce zastavilo. Ide o podkožný výkon v miestnej anestézii.

Ako predchádzať srdcovému zlyhaniu

Už sme si povedali, že srdcové zlyhanie býva často dôsledkom prekonaného srdcového infarktu. Ideálne je teda vôbec infarkt nedostať. Súbor opatrení, ktoré o to usilujú, sa nazýva primárna prevencia. Spočíva predovšetkým v zdravom životnom štýle – nefajčení, zdravom stravovaní, pravidelnom pohybe, obmedzení alkoholu a stresu, udržovaní normálnej telesnej hmotnosti. Súčasťou primárnej prevencie sú pravidelné prehliadky u praktického lekára, ktoré môžu včas odhaliť rizikové faktory ako vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol alebo chronicky zvýšenú hladinu cukru v krvi, ale aj genetickú záťaž, ktorá môže viesť ku včasnému infarktu myokardu (tu hovoríme napr. o familiárnej hypercholesterolémii, s ktorou sa človek už rodí a nemôže ju dostatočne ovplyvniť zdravým životným štýlom). V prípade, že rizikové faktory sa už nedajú ovplyvniť životosprávou, mal by lekár včas rozhodnúť o liečbe liekmi. Za rastúcim výskytom chronického srdcového zlyhania stojí aj starnutie populácie, ktorá sa vďaka kvalitnej lekárskej starostlivosti dožíva stále vyššieho veku. S vekom nič nezmôžeme, ale môžeme do veľkej miery ovplyvniť, či starobu prežijeme v dobrej kondícii, alebo či budeme trpieť rôznymi „civilizačnými“ neduhmi.

Prekonaním prvého srdcového infarktu sa pacient stáva už vysoko rizikovým z pohľadu vzniku ďalších srdcových komplikácií a je liečený v rámci tzv. sekundárnej prevencie. Cieľom je nielen vyhnúť sa ďalšiemu infarktu (vyskytne sa u 6 % pacientov do troch rokov po prvom infarkte), ale tiež zamedziť ďalšiemu zaťažovaniu srdcového svalu, a tým rozvoju srdcového zlyhania v budúcnosti. Bohužiaľ, 20 – 30 % pacientov rok po infarkte spĺňa kritériá srdcového zlyhania.

Zásady pre pacientov po srdcovom infarkte:

• Nepodceňujte svoj stav a pravidelne dochádzajte na predpísané kontroly k ambulantnému kardiológovi alebo internistovi, prípadne k praktickému lekárovi, aj keď sa cítite dobre. Po infarkte by ste rozhodne mali byť v starostlivosti niektorého z týchto odborníkov!
• Pravidelne užívajte predpísané lieky v predpísanom dávkovaní, liečbu si sami nevysadzujte ani neupravujte. Ak máte pri liečbe ťažkosti, konzultujte ich s lekárom pri ďalšej návšteve alebo v prípade potreby ihneď.
• Nefajčite. Pokiaľ vám to nejde, aj tu existuje odborná pomoc, napr. Linka pomoci na odvykanie fajčenia.
• Pokiaľ ste obézni alebo máte nadváhu, snažte sa hmotnosť znížiť – aj redukcia hmotnosti o 5 až 10 % má význam. Pokiaľ si neviete dať rady s nastavením jedálnička alebo sa bojíte po infarkte cvičiť, poraďte sa s lekárom. Môže vám odporučiť nutričného terapeuta, ktorý vám zostaví jedálniček podľa vašich potrieb, odborníka na liečbu obezity (obezita sa dá dnes úspešne liečiť pomocou moderných a bezpečných liekov) a odborníka, ktorý vám urobí záťažové vyšetrenie, aby určil, ktorý druh pohybovej aktivity a v akej intenzite je pre vás vhodný.
• Nezabudnite strážiť svoje ďalšie rizikové faktory – krvný tlak a cholesterol v krvi. V ambulancii lekára je horná hranica tlaku 140/90 mm Hg, na domácom certifikovanom tlakomeri 135/85 mm Hg. Neliečený vysoký tlak je druhou najčastejšou príčinou srdcového zlyhania. Vysoký cholesterol vás zase vystavuje riziku opakovania srdcovo-cievnej príhody. Vaše hodnoty LDL cholesterolu by mali byť veľmi nízke, pod 1,4 mmol/l.
• Buďte pozitívni. Infarkt neznamená koniec, môže byť príležitosťou pre nový začiatok – lepšie sa chovať k vlastnému telu. Každá zmena k lepšiemu, aj malá, sa počíta!

redakcia MEDICAL TRIBUNE

Zdroje:

Inhibitory SGLT-2 u srdečního selhání: Není nač čekat (Medical Tribune 2021), ESC 2021: nové doporučené postupy pro diagnostiku a léčbu akutního a chronického srdečního selhání (Medical Tribune 2021), Srdeční selhání jako daň za moderní léčbu infarktů? (ulekare.cz), wikiskripta.eu, 2021 ESC Guidelines for the diagnosis and treatment of acute and chronic heart failure, www.rukunasrdce.cz