Z histórie epilepsie
Prvotné poznatky o epilepsii sa datujú do obdobia okolo roku 4500 – 1500 pred Kristom a vychádzajú zo znalostí starej indiánskej medicíny. Zmienky o tomto ochorení nájdeme aj v ajurvédskej literatúre, kde je popísané ako Apasmara, čo znamená v preklade „strata vedomia“. Už vtedy bola v podrobnom popise choroby zdôraznená nadprirodzená vlastnosť epilepsie, ktorá bola spájaná s menom ducha alebo boha, ale vo väčšine prípadov s nejakým hriechom. Liečba bola prevažne založená na duchovnej podstate. Záznamy o epilepsii máme aj z obdobia babylonského, teda z rokov okolo 3000 p. n. l.
Od tých najstarších časov dostala epilepsia mnoho názvov, napr. padúcnica, padúca choroba, z latinčiny tiež morbus sacer alebo morbus divinus – svätá alebo božská choroba. V najstarších dobách bola označovaná ako mágia zlých duchov a k jej liečeniu sa využívali masti, tekutiny a mnohé ďalšie neúčinné „farmaká“, ale aj napr. zariekavanie.
V uplynulých 2 000 rokoch prevládali názory o nadprirodzenom pôvode choroby. Starí Gréci poznali aury aj ich rôzne typy. Ochorenie liečili napr. vytvorením otvoru v lebke, púšťaním žilou, obriezkou alebo kastráciou. Starovekí Rimania verili, že epilepsia pochádza od zlých duchov a je prenášaná dotykom či vdýchnutím od ľudí s epilepsiou. Ľudia trpiaci na túto chorobu boli od ostatných celkom izolovaní a žili sami.
Prvý ucelený pohľad na toto neurologické ochorenie mozgu poskytol v 4. storočí p. n. l. Hippokrates. Ten pomenoval rôzne typy záchvatov, a dokonca príbuzné príznaky, ktoré sa vyskytli i u zvierat. Aj napriek tomu bola epilepsia ešte v stredoveku považovaná za trest vyšších síl, alebo dokonca trest boží, a preto bola označovaná za božiu nemoc. K historickým postavám trpiacim na epilepsiu patrí napr. aj Gaius Julius Caesar.
V stredoveku sa patrónom ľudí trpiacich na epilepsiu stal sv. Valentín. Ani v tomto období nemali ľudia, u ktorých sa vyskytla, ľahký život. Choroba bola spojená s nedôverou okolia, strachom a značnou stigmatizáciou. Chorí sa pohybovali na okraji spoločnosti a ostatní ich považovali za vyvrheľov. Ale niektorí sa aj napriek tomuto hendikepu stali slávnymi. Počas doby osvietenia od roku 1600 si jednoduchý ľud myslel, že neduživosť a nezdravý vzhľad pokožky u epilepsie spôsobujú démoni. Keďže ešte vtedy sa ľudia domnievali, že je táto choroba prenosná, museli byť epileptici držaní izolovane od ostatných ľudí.
Novovek priniesol postupný návrat k vedeckému pohľadu. V 18. a 19. storočí sa začala epilepsia študovať systematickejšie v súvislosti s rozvojom neurológie. Významnou osobnosťou bol napríklad John Hughlings Jackson, ktorý v 19. storočí popísal súvislosť medzi epileptickými záchvatmi a elektrickou aktivitou mozgu. Jeho práca položila základy modernej epileptológie.
V 20. storočí došlo k zásadnému pokroku. Zavedenie elektroencefalografie (EEG) umožnilo sledovať elektrickú aktivitu mozgu a presnejšie diagnostikovať epilepsiu. Postupne sa tiež vyvíjali antiepileptické liečivá, ktoré výrazne zlepšili kvalitu života pacientov. Epilepsia sa tak definitívne prestala chápať ako mystický jav a stala sa bežným neurologickým ochorením.
Dnes je epilepsia dobre preskúmaná a vo väčšine prípadov liečiteľná. Moderná medicína sa zameriava nielen na kontrolu záchvatov, ale aj na kvalitu života pacientov a odstránenie spoločenských predsudkov, ktoré majú svoje korene práve v historickom vývoji vnímania tohto ochorenia.
Na Zemi žije okolo 50 miliónov ľudí s epilepsiou, 35 percent z nich nemá prístup k adekvátnej liečbe. Problémom v mnohých krajinách nie sú len nedostatočné služby, ale aj pretrvávajúca stigmatizácia. Zmeniť túto situáciu sa snaží napr. Medzinárodná liga proti epilepsii, ktorá bola založená v roku 1909 a je profesionálnou organizáciou s pobočkami v 60 krajinách, alebo Medzinárodný úrad pre epilepsiu, ktorý bol založený v roku 1961 a má 55 pobočiek. Cieľom oboch týchto medzinárodných organizácií je zlepšiť prevenciu, liečbu a služby pre ľudí s epilepsiou.
Zdroje:
Neurální podstata epilepsie. Diplomová práce. Bc. Anna Mytyzková, 2009. Masarykova univerzita, Přírodovědecká fakulta. Ústav experimentální biologie. Oddělení fyziologie a imunologie živočichů chrome-extension://efaidnbmnnnibpcajpcglclefindmkaj/https://is.muni.cz/th/hcx2v/Neuralni_podstata_epilepsie.pdf
NPS-SK-01503