Ako spoznať epilepsiu? Varovné príznaky, ktoré netreba podceniť
Hlavným príznakom epilepsie sú epileptické záchvaty spôsobené náhlymi výbojmi elektrickej aktivity v mozgu. Záchvaty sa opakujú, prichádzajú náhodne, väčšinou nevyprovokovane. Podľa toho, ktorá časť mozgu je zapojená, mení sa aj ich podoba.
Epileptické záchvaty môže sprevádzať:
- náhla stuhnutosť,
- strata vedomia,
- výpadky vedomia (absencie) – krátke nereagovanie na okolie,
- kŕče, zášklby svalov,
- krátkodobé výpadky pamäti,
- zmätenosť,
- pád,
- zvláštne zmyslové vnemy (pocity zvláštnej chuti či vône),
- automatizmy (mľaskanie, žuvanie).
Príznaky sa líšia podľa typu záchvatu, od malých ložiskových (fokálnych) záchvatov, napríklad len so zmyslovými pocitmi, po veľké (tonicko-klonické) záchvaty s kŕčmi celého tela. Je potrebné odlíšiť poruchy vedomia, ktoré sú neepileptického pôvodu, spôsobené napr. nízkou hladinou cukru v krvi, alebo problémy so srdcom (mdloby, synkopy). Objavujú sa aj záchvaty funkčné, predtým hodnotené ako psychogénne. Tiež platí, že jeden záchvat ešte neznamená diagnózu epilepsie. Tá sa môže stanoviť najskôr po druhom záchvate. Riziko, že sa po prvom objaví ďalší a rozvinie sa epilepsia, sa blíži 80 percentám.
Epilepsia sa môže objaviť kedykoľvek v priebehu života, najčastejšie však v ranom detstve a vo veku po 60. roku. Zatiaľ čo u detí ide väčšinou o získané predispozície, u dospelých je častou príčinou mozgový nádor (10 – 15 % epilepsií), cievna mozgová príhoda (najčastejšia príčina vo veku po 50. roku) alebo alkoholizmus.
Existuje celý rad delenia typov epileptických záchvatov. Pacienti sami najčastejšie rozlišujú medzi veľkým (porucha vedomia a kŕče) a malým záchvatom (zahľadenie). Najpoužívanejšie delenie rozdeľuje záchvaty do troch skupín: fokálne, generalizované a s neznámym začiatkom.
Hlavné typy záchvatov:
- Fokálne (ložiskové) záchvaty: Postihujú menšiu časť mozgu. Prejavujú sa zášklbmi jednej končatiny, mravčením, zmenou vnímania alebo podivným chovaním (automatizmy). Ide o najčastejší typ záchvatov v dospelosti. U časti pacientov sa môže pred záchvatom objaviť ako predzvesť tzv. aura, ktorá môže mať podobu nepríjemného pocitu v bruchu a nadbrušku, čuchových alebo chuťových halucinácií, dochádzať môže k poruchám vnímania reality alebo k náhlemu pocitu strachu. Po záchvate, na ktorý si pacient väčšinou nepamätá, sa môže objaviť zmätenosť, nepokoj, prípadne agresivita.
- Generalizovaný záchvat postihuje celý mozog, aj preto dochádza ihneď ku strate vedomia. Typické sú kŕče celého tela, stuhnutie, pád, často pomočenie alebo uhryznutie do jazyka, zmätenosť a únava. Vo väčšine prípadov generalizovaný epileptický záchvat spontánne odznie bez nutnosti zásahu. Najväčšie riziko býva spojené so zranením v dôsledku straty vedomia, pádu a/alebo kŕčov. Občas sa ale stáva, že po ukončení jedného záchvatu človek nenadobudne vedomie a prichádza ďalší záchvat. Pokiaľ sa tieto záchvaty opakujú niekoľkonásobne po sebe, ide o status epilepticus. Je to život ohrozujúci stav, kedy je potrebná rýchla intenzívna terapia.
- Absencie sú časté u detí, ale môžu sa objaviť aj u dospelých. Pri absencii má chorý uprený a prázdny pohľad alebo sa jeho oči obrátia smerom hore. Charakteristické je náhle prerušenie činnosti, nereagovanie na oslovenie. Môže sa objaviť žmurkanie. Návrat do normálneho stavu je rýchly. Záchvaty trvajú len niekoľko sekúnd, málokedy dlhšie ako pol minúty.
U pacientov s epilepsiou môže záchvat vyvolať prerušenie užívania liekov, porušenie spánkového režimu, alkohol, drogy, stres, zvýšená teplota počas choroby, ale aj menštruácia, úľak, čítanie, žuvanie, blikajúce svetlá alebo rýchlo sa pohybujúce obrázky. Spúšťač je u každého individuálny.
Ako pomôcť pri epileptickom záchvate?
- Zachovajte pokoj.
- Položte človeka na bok, chráňte hlavu pred úrazom.
- Odstráňte nebezpečné predmety v okolí, podložte hlavu napríklad časťou odevu.
- Nesnažte sa otvoriť ústa, nepodávajte lieky a nevkladajte nič medzi zuby.
- Sledujte, ako dlho záchvat trvá. Po odznení záchvatu zostaňte s pacientom – môže byť zmätený.
- Záchranku (155) volajte, keď záchvat trvá dlhšie ako 5 minút, osoba sa nepreberá alebo má ťažkosti s dýchaním, ide o prvý záchvat v živote, pacient sa vážne poranil alebo nadväzuje ďalší záchvat bez obnovenia vedomia.
Zdroje:
https://www.vasmedic.cz/magazin/jak-poznat-epilepticky-zachvat/
https://www.spolecnost-e.cz/publikace-zakladni-informace-o-epilepsii-priciny-epilepsie
NPS-SK-01503
