Bolesť je subjektívny vnem a neexistuje žiadne jej objektívne meranie. Každé hodnotenie bolesti je preto závislé od individuálnej výpovede pacienta. Základom je dôkladne odobratá anamnéza a otázky zamerané na:

  • lokalizáciu bolesti,
  • čas trvania,
  • charakter bolesti,
  • jej intenzitu a zmeny v čase,
  • faktory ovplyvňujúce bolesť.

Pre stanovenie intenzity bolesti sa často používa 10-stupňová numerická stupnica (škála 0 -10) alebo vizuálne analógová škála (VAS). Oba typy stupnice sa používajú väčšinou súbežne. Pacient označuje stupňom 1–3 bolesť miernu, 4–6 bolesť strednú, 6–9 veľmi silnú bolesť a hodnota 10 označuje najväčšiu bolesť, akú si dokáže predstaviť. Súčasťou vstupného vyšetrenia býva aj McGillov dotazník, ktorý informuje o lokalizácii bolesti, jej charaktere a vplyve na bežné denné aktivity.

Súčasťou diagnostiky je celkové klinické vyšetrenie, zahrňujúce aj medziodborovú spoluprácu, prípadne pomocné vyšetrenia (RTG, CT – počítačová tomografia, MRI -  magnetická rezonancia, EEG, EMG, USG, scintigrafia kostí, laboratórne vyšetrenia). Dôležitú úlohu v hodnotení hrá pacientom vedený denník bolesti (článok Ako si viesť denník bolesti čítajte tu). Významná je informácia o prelomovej bolesti (prechodné vzplanutie intenzity bolesti), ktorá je niekedy súčasťou klinického obrazu nádorovej bolesti a niekedy aj chronickej nenádorovej bolesti.

Zatiaľ čo akútnu bolesť môžeme považovať za príznak úrazu alebo ochorenia, chronická bolesť je špecifickým problémom a v niektorých prípadoch sa považuje až za samostatné ochorenie. Komplexnú algeziologickú staostlivosť (starostlivosť o pacientov, trpiacich chronickou a neutíšiteľnou bolesťou najrôznejšieho pôvodu), ktorá zahrňuje vyšetrenia bolesti, zhodnotenie bolesti a návrh účinného analgetického postupu, zabezpečujú ambulancie alebo centrá pre liečbu bolesti.