Krvná zrážanlivosť je životne dôležitý obranný mechanizmus tela, ktorý zabezpečuje, že pri poranení nedochádza k nekontrolovanému krvácaniu. Tento proces, známy tiež ako koagulácia, je zložitý a uplatňuje sa pri ňom mnoho rôznych zložiek krvi, vrátane krvných doštičiek a bielkovín, ktoré sa nazývajú koagulačné faktory.
Krvná zrážanlivosť je proces, v ktorom krv mení svoj tekutý stav na väzkú hmotu alebo na zrazeninu, aby zastavila krvácanie z rany. Tento proces sa spustí automaticky vždy, keď dôjde k poraneniu ciev. Krvné doštičky (trombocyty) sa začnú rýchlo zhlukovať na mieste poranenia a vytvoria tzv. doštičkovú zátku. Po aktivácii sa krvné doštičky stávajú lepivými a začnú uvoľňovať chemické látky, ktoré ďalej aktivujú ďalšie doštičky a tiež faktory zrážania (koagulačné faktory) v krvnej plazme. Koagulácia je krok, ktorý zahŕňa sériu enzymatických reakcií a vedie k premene rozpustného proteínu fibrinogénu na nerozpustný vláknový proteín zvaný fibrín. Fibrín vytvára sieťovitú štruktúru, ktorá zachytáva krvné doštičky a vytvára zrazeninu zastavujúcu krvácanie. Nakoniec sa zrazenina ešte spevňuje a sťahuje pomocou fibrínu a ďalších proteínov, čo prispieva ku stabilizácii a zabezpečeniu úplného uzdravenia poškodeného miesta.
Na čo slúži krvná zrážanlivosť?
Z vyššie uvedeného vyplýva, že hlavným účelom krvnej zrážanlivosti je zastavenie krvácania a ochrana tela pred nadmernou stratou krvi pri poranení. Zrážanlivosť pomáha aj udržať celistvosť ciev. Pri správnom fungovaní tohto systému sa krvná zrazenina vytvorí len v mieste potreby, a keď sa poranenie zahojí, zrazenina sa rozpustí.
Kedy môže byť krvná zrážanlivosť narušená?
Keď sa krv zle zráža, môže to viesť k riziku nekontrolovaného krvácania aj z malých poranení. Existuje niekoľko situácií a zdravotných stavov, kedy môže dochádzať k nedostatočnej zrážanlivosti krvi:
- Hemofília A a B: hemofília je dedičná porucha, pri ktorej sú nedostatočne produkované zrážanlivé faktory VIII alebo IX, čo sťažuje zrážanie krvi, a dochádza k ľahkému a často aj ťažkému krvácaniu.
- Von Willebrandova choroba: táto genetická porucha spôsobuje problémy s tzv. von Willebrandovým faktorom, bielkovinou, ktorá pomáha krvným doštičkám priľnúť k poškodeným cievam a je dôležitá pre normálne zrážanie krvi.
- Trombocytopénia: nedostatok krvných doštičiek (trombocytov), ktoré hrajú kľúčovú úlohu v procese zrážania krvi, môže byť spôsobený rôznymi ochoreniami, liečbou nádorov, autoimunitnými stavmi alebo genetickými syndrómami.
- Trombocytopatia: porušená funkcia trombocytov, kedy aj napriek normálnemu počtu krvných doštičiek je ich funkcia narušená, čo spôsobuje problémy so zrážaním krvi.
- Pečeňové ochorenie: nakoľko sa veľa koagulačných faktorov vytvára v pečeni, akákoľvek dysfunkcia alebo ochorenie pečene, ako je cirhóza, môže významne ovplyvniť produkciu týchto faktorov.
- Autoimunitné ochorenie: niektoré autoimunitné stavy môžu spôsobiť, že telo napadá vlastné koagulačné faktory alebo krvné doštičky.
- Nedostatok vitamínu K: vitamín K je nevyhnutný pre syntézu (vznik) niekoľkých koagulačných faktorov. Nedostatok tohto vitamínu, spôsobený napr. zlou stravou alebo črevnými ochoreniami, môže viesť ku zníženej zrážanlivosti krvi.
- Antikoagulačná liečba: lieky ako warfarín, heparín a najnovšie tzv. priame orálne antikoagulanciá alebo tiež lieky ako aspirín alebo klopidogrel sa používajú na obmedzenie rizika trombózy znížením schopnosti krvi zrážať sa. Ich nekontrolované alebo nesprávne užívanie však môže viesť k prílišnému riedeniu krvi a ku krvácaniu.
Tieto stavy a situácie vyžadujú dôkladný lekársky prístup, často s použitím špecifických liečebných stratégií, vrátane doplňovania (substitúcie) chýbajúcich koagulačných faktorov, liečby základného ochorenia alebo zvládnutia krvácania, pokiaľ sa objaví.
Nastávajú však aj situácie, kedy je naopak potrebné krv riediť – cieľom je väčšinou zníženie rizika trombózy (vzniku krvných zrazenín). Riedenie krvi sa dosahuje pomocou tzv. antikoagulačných alebo antiagregačných liekov. Tieto liečivé prípravky pomáhajú zabrániť vzniku krvných zrazenín, ktoré môžu svojím uvoľnením viesť k upchatiu dôležitých ciev a spôsobiť závažné zdravotné komplikácie, ako sú srdcové infarkty, mozgové mŕtvice alebo pľúcne embólie.
Medzi najčastejšie situácie a ochorenia, ktoré vyžadujú liečebné riedenie krvi, patrí:
- Fibrilácia predsiení: jednotlivci s týmto typom poruchy srdcového rytmu majú vyššie riziko tvorby zrazenín v srdci, ktoré môžu cestovať do mozgových tepien a spôsobiť mozgovú mŕtvicu.
- Stavy po mozgovej mŕtvici alebo tzv. prechodnom ischemickom ataku: riedenie krvi tu pomáha predchádzať opakovaniu príhody.
- Ochorenia srdca, ako je angina pectoris, stavy po infarkte myokardu: lieky na riedenie krvi môžu byť predpísané na prevenciu ďalších zrazenín, ktoré by mohli upchávať koronárne tepny vyživujúce srdcový sval.
- Kĺbové náhrady a iné operačné zákroky: pacienti, ktorí podstupujú operácie, ako sú náhrady bedrového alebo kolenného kĺbu, často dostávajú antikoagulačnú liečbu v prevencii trombózy hlbokých žíl a pľúcnej embólie.
- Dlhodobá nehybnosť: napríklad u pacientov, ktorí sú dlhodobo pripútaní na lôžko, sa môže použiť riedenie krvi, aby sa znížilo riziko hlbokej žilovej trombózy.
- Žilová tromboembólia: zahŕňa hlbokú žilovú trombózu a pľúcnu embóliu. Liečba týchto stavov zahŕňa antikoagulačnú liečbu na zamedzenie rozširovania trombov a na prevenciu novej tromboembólie.
Antikoagulačné a antiagregačné lieky musia byť vždy používané pod dohľadom lekára, pretože majú potenciál spôsobiť nežiaduce účinky, ako je zvýšené krvácanie.
redakcia MEDICAL TRIBUNE CZ