Depresia je nielen samostatná choroba, ale môže sprevádzať celý rad ďalších ochorení, u ktorých môže veľmi negatívne ovplyvniť liečbu a samotný výhľad chorého. Pacienti, trpiaci na depresívnu poruchu, majú výrazne nižšiu kvalitu života, preto je dôležité včasné zahájenie účinnej liečby, vychádzajúcej zo správnej diagnostiky. Základom je teda včas navštíviť všeobecného lekára, prípadne psychiatra, klinického psychológa, alebo sa zveriť svojmu lekárovi akejkoľvek odbornosti.

Na vznik depresívnej epizódy má vplyv celý rad faktorov, k základným patrí genetická predispozícia, napr. rodinná anamnéza alebo poruchy biologických rytmov, biologická záťaž, znížená funkcia štítnej žľazy, užívanie steroidov, chronická intoxikácia, ale aj psychologická záťaž. Tou je najčastejšie strata milovanej osoby, krízová situácia a frustrácia. Svoj vplyv tu zohráva aj vývoj osobnosti. K faktorom, nahrávajúcim vzniku depresie, patrí aj napr. prejedanie, sedavý spôsob života, nedostatok slnečného svitu, nedostatok spánku a sociálna izolácia. Z tohto potom vyplývajú aj možnosti liečby. Ktoré to sú?

Možnosti liečby depresie:

  • užívanie antidepresív
  • odstránenie biologických príčin choroby
  • psychoterapia
  • edukácia, teda informovanie a vzdelávanie chorého
  • nácvik vhodných komunikačných mechanizmov, tzn. hľadať a nachádzať s chorým spôsoby, ako komunikovať so svojím okolím.

Lekár diagnostikuje depresiu na základe rôznych príznakov a s prihliadnutím k životnej situácii pacienta. Používa pritom rôzne diagnostické metódy. Základom je tzv. anamnestický rozhovor, ktorý môže byť doplnený celým radom dotazníkov, laboratórnymi testami, CT, ultrazvukom ciev alebo mozgu atď., vrátane neurologického vyšetrenia. Pri diagnostike depresie sa lekár riadi podľa tzv. hlavných príznakov a prípadných ďalších príznakov, vylúčiť musí aj iné ochorenia. Pri stanovení diagnózy lekár tiež určí, či ide o ľahkú, stredne ťažkú alebo ťažkú formu. Depresie sa môžu vyskytovať jednorazovo alebo opakovane.

Kritériá pre stanovenie diagnózy depresie:

  • Sú prítomné aspoň dva hlavné príznaky (u ťažkej depresie tri) po dobu aspoň dvoch týždňov. K hlavným príznakom patrí strata radosti z aktivít, ktoré ju bežne prinášali, skleslá nálada, apatia a pocit bezútešnosti, rýchla unaviteľnosť, znížená aktivita.
  • Ku stanoveniu stupňa depresie sa okrem hlavných príznakov zvažuje aj prítomnosť najmenej jedného pro lehkou depresi, najmenej troch pre stredne ťažkú depresiu a najmenej štyroch pre ťažkú depresiu (viac na Príznaky depresie).