Schizofrénia je závažné, často chronické duševné ochorenie, ktoré výrazne narúša schopnosť chorého zrozumiteľne sa správať, konať a uplatniť sa v spoločnosti. Vyskytuje sa u jedného percenta populácie a postihuje rovnako mužov ako ženy, najčastejšie vo veku od 15 do 35 rokov. Skorá diagnostika a začatie liečby zvyšujú šancu na úspech.

Príčina ochorenia nie je zatiaľ podrobne preskúmaná. Podieľa sa na ňom vzájomné pôsobenie mnohých faktorov, vrátane genetických, komplikácií v tehotenstve a pri pôrode, ktoré môžu ovplyvňovať vývoj mozgu. To, kedy sa ochorenie začne v neskoršom období života začiatku choroby v neskoršom živote závisí od miery náchylnosti jednotlivca a od schopnosti organizmu odolávať rôznym stresovým situáciám. Narastajúci stres môže byť charakteru biologického (napr. užívanie halucinogénov) alebo sociálneho (napr. strata rodinného príslušníka). Tieto a ďalšie faktory spolu so životnými stresmi taktiež ovplyvňujú priebeh a výsledný stav poruchy.

Príznaky ochorenia sa delia na dve skupiny:

1. Pozitívne príznaky znamenajú, že človek má oproti bežnému stavu niečo navyše. Možno ich pomerne ľahko rozoznať, pretože sú očividne odlišné od normálu, ide najmä o:

  • poruchy vnímania (najmä halucinácie – domnelé zmyslové vnímania, najčastejšie sluchové (kedy je jedinec presvedčený o tom, že počuje napr. hlasy komentujúce jeho správanie), alebo zrakové (kedy človek môže vidieť rôzne osoby, zvieratá atď.)
  • poruchy myslenia – najmä bludy (chorobné a nevyvrátiteľné závery myslenia ovplyvňujúce konanie), napr. človek je presvedčený, že je prenasledovaný, odpočúvaný a pod.
  • bizarné správanie (napr. obliekanie nezodpovedajúce situácii alebo neadekvátne sexuálne správanie)

Avšak prítomnosť pozitívnych príznakov neznamená, že osoba trpí schizofréniou. Rovnaké príznaky sa môžu objaviť aj u ľudí, ktorí nadmerne užívajú alkohol alebo drogy, alebo u osôb trpiacich na ťažkú depresiu, mániu, na niektoré iné poruchy, či u ľudí s poranením mozgu. Práve tieto príznaky, ktoré sťažujú postihnutej osobe fungovanie v spoločnosti, často vedú k hospitalizácii. Našťastie je možné pomocou antipsychotických liekov pozitívne príznaky eliminovať alebo zmierňovať ich intenzitu a zmenšovať pravdepodobnosť, že sa objavia znova. Ľudia so schizofréniou môžu hovoriť a správať sa zvláštnym alebo bizarným spôsobom, ktorý spôsobuje, že ostatní sa ich boja a vyhýbajú sa im, čím pretrváva stigma spojená s týmto ochorením.

2. Negatívne príznaky charakterizujú nedostatok a horšie sa liečia, ide najmä o:

  • emočnú sploštenosť,
  • stratu záujmu a motivácie,
  • neschopnosť vytvárať sociálne vzťahy,
  • ochudobnenie myslenia.

Tieto príznaky ochorenia môžu byť mylne interpretované ako známka toho, že postihnutá osoba je lenivá a zámerne sa nevhodne správa. Hoci sa negatívnym príznakom objavujúcim sa bez prítomnosti pozitívnych príznakov nevenuje dostatok pozornosti, platí, že človek s negatívnymi príznakmi potrebuje pomoc. Môžu byť tiež výsledkom depresie (ktorá sa môže vyskytnúť súčasne so schizofréniou) alebo nedostatočne podnetného prostredia (ako napríklad dlhodobého pobytu v nemocnici) alebo môžu v skutočnosti predstavovať vedľajšie účinky niektorých antipsychotík.

Negatívne príznaky sú spájané so stigmou duševnej slabosti, nedostatku vôle a motivácie viesť aktívnejší život a neschopnosti sa o seba postarať. Často sú spájané so stigmou lenivosti. Schopnosť postihnutej osoby pracovať, byť v kontakte s ostatnými a starať sa o seba počas remisie z veľkej miery závisí od závažnosti negatívnych príznakov.

Odborná spolupráca: prof. MUDr. Jiří Masopust, Ph.D.