Migréna je neurologické ochorenie, vyznačujúce sa silnou bolesťou hlavy, nevoľnosťou a zvracaním, citlivosťou na svetlo a hluk. Na celom svete trpí na migrénu viac ako miliarda ľudí a je tretím najčastejším ochorením. Bolestí hlavy, ktoré sú jedným z typických príznakov migrény, je veľmi veľa (viac Ako sa vyznať v bolestiach hlavy).
Ako teda poznám, že ide o migrénu?
- Opakujúce sa bolesti hlavy,
- ataky trvajúce 4–72 hodín,
- jednostranná lokalizácia,
- pulzujúci charakter bolesti,
- stredne silná až silná intenzita bolesti,
- zhoršenie rutinnou fyzickou aktivitou,
- nevoľnosť, fotofóbia, fonofóbia,
- ataky môžu byť bez aury alebo s prítomnosťou aury (u tretiny pacientov).
Vo väčšine prípadov ovplyvňujú atak migrény spúšťacie faktory. K tým najčastejším patria hormonálne zmeny, lieky, vplyv prostredia a počasia, nadbytok alebo nedostatok spánku, ale aj stravovacie návyky, stres, fajčenie alebo blikajúce svetlo.
Liečba migrény (viac Základné pravidlá liečby migrény) je jednak akútna, teda liečba záchvatu migrény. Liečbu môže predpísať praktický lekár, v prípadoch komplikovanej, chronickej alebo rezistentnej migrény je dobré sa obrátiť na neurológa.
Dnes je už dostupná aj liečba profylaktická alebo preventívna, ktorej cieľom je preventívna medikácia pre zníženie frekvencie záchvatov. Napriek tomu, že skoro 40 % ľudí trpiacich na migrénu by bolo vhodných na preventívnu liečbu, štatisticky ju dostáva len približne 15 %. Táto liečba by mala byť vždy zvažovaná v prípade:
- pacientov trpiacich na bolesti hlavy viac ako štyri dni v mesiaci,
- výrazného narušenia pravidelných aktivít (aj napriek akútnej liečbe),
- ak je akútna liečba neefektívna, kontraindikovaná alebo ak prináša nežiaduce účinky, prípadne je nadmerne užívaná,
- frekvencia atakov je väčšia ako raz týždenne,
- pri zvýšenom riziku nadmerného užívania liekov.