Mnoho z nás považuje obranyschopnosť nášho tela za niečo samozrejmého. Imunitu vnímame ako armádu bojovníkov, ktorá neustále chráni nedotknuteľnosť nášho vnútorného prostredia. Ale naozaj je to tak?

Do veľkej miery áno – imunitný systém je dômyselným štítom proti baktériám, vírusom a ďalším škodlivinám a chráni nás aj pred bujnením nádorových buniek. Existujú však vonkajšie aj vnútorné vplyvy, ktoré našu imunitu znižujú alebo ju dokážu namieriť proti vlastnému telu. Preto je zásadné sa o vlastnú imunitu tiež starať.

Úlohou imunitného systému je obrana organizmu proti všetkým nebezpečným cudzorodým látkam alebo pozmeneným bunkám vlastného tela (nádorovým bunkám). Používa k tomu celý rad prostriedkov – prvú obrannú líniu predstavujú koža a sliznice, ale tiež žalúdok, obsahujúci kyselinu chlorovodíkovú.

Na bunkovej úrovni zabezpečujú imunitu biele krvinky, ktorých je viac druhov a každý má svoju funkciu. Jeden z typov bielych krviniek „pojedá“ cudzorodé častice, ďalšie sú súčasťou takzvanej špecifickej imunity – vyrábajú protilátky, ničia nádorové bunky (ale napríklad aj transplantovaný orgán), iné zase rozbiehajú imunitnú reakciu a stimulujú k práci iné biele krvinky.

Niektoré biele krvinky majú schopnosť pamätať si konkrétnych votrelcov a nabudúce na nich efektívne zaútočiť – využíva sa to pri očkovaní. Iné biele krvinky dokážu fungovať ako „brzda“, pokiaľ je imunitný systém potrebné usmerniť, potlačiť.

Pre úplnosť dodajme, že súčasťou vrodenej imunity je tiež zápalová reakcia – často u nej však vedie veľmi tenká hranica medzi ochranou a poškodením organizmu. Podstatné je, že podmienkou správneho fungovania prirodzenej obrany nášho tela je schopnosť imunitného systému rozlišovať medzi „vlastnými“ a „nevlastnými“ bunkami a proti tým cudzorodým bojovať.

Keď imunitný systém v rozpoznávaní vlastných a nevlastných buniek zlyháva, rozvíjajú sa tzv. autoimunitné poruchy (celiakia, alergie, diabetes 1. typu a podobne).

Čo imunite najviac škodí? Čítajte tu

Súvisiace články