Pohyb nie je len cvičenie? Nebojte sa ho!

 1 min.  |   1. 2. 2020  |   redakcia


Vzťah k pohybu si vytvárame už od detstva, a pokiaľ nás rodičia k pohybu neviedli, môže byť v dospelosti utrpením. Navyše máme genetickú výbavu, ktorá čiastočne predurčuje, k akému typu pohybu budeme mať väčšie sklony, čo nám pôjde lepšie (niekoho viac bavia vytrvalostné aktivity – chôdza, beh, plávanie, niekoho zase skôr posilňovanie).

Možno ste si všimli, že v najrôznejších odporúčaniach sa nehovorí o cvičení, ale o pohybovej aktivite: cvičenie je totiž len jednou, a to relatívne malou podskupinou všetkých pohybových aktivít. Možno to niekoho prekvapí, ale medzi pohybové aktivity sa počítajú aj cesta do/z práce (chôdza, jazda na bicykli), domáce práce (u vysávania sa človek hocikedy pekne zapotí), práce v záhrade a pod.

Veľkou pohybovou aktivitou, ktorá má navyše u nás dlhú tradíciu a je stále obľúbenejšia,  je turistika, do pohybu sa ale počítajú aj také aktivity ako napríklad tanec. Každý sme samozrejme iný a každému vyhovuje niečo iné. Čo je teda pre vás dôležité?

▶ Nájdite si takú pohybovú aktivitu, ktorá vás bude baviť. Alebo vás aspoň nebude príliš obťažovať.

▶ Ujasnite si, prečo sa pohybu venujete. Ak je cieľom zdravie, iste nemusíte behať maratón.

▶ Neporovnávajte sa s ostatnými. Možno nebudete výkonnostní športovci, ale prečo by ste nemohli na konci roku prejsť o 1 000 krokov denne viac ako teraz?

hlasování

0 (0)

Štítky:
aktivita
cvičenie
domáce práce
pohyb
šport
tanec

Súvisiace články

Hýbte sa – telo sa vám odmení

 2 min.  |   29. 2. 2020  |   redakcia
Nikde nie je napísané, že musíte behať maratón alebo tráviť hodiny na tenisovom kurte. Stačí si vybrať aktivitu, ktorá je vám blízka.

Pohybom ku zdraviu a silnej imunite

 1 min.  |   11. 4. 2022  |   Igor Karen
Že pohyb lieči, je prastará pravda s platnosťou do dnešných dní.
Nesnažte sa hneď od začiatku športovania lámať rekordy. Dôležitá je pravidelnosť a plynulosť.
Na posilňovaní imunity sa dá aktívne pracovať, a to každý deň. Čo je kľúčové?

Odporový/silový tréning

 5 min.  |   19. 6. 2024  |   redakcia
Čo presne rozumieme pod pojmami „odporový“ a „silový“ tréning a čo od neho môžeme očakávať?

Čo robiť, keď mám astmu?

 2 min.  |   28. 3. 2023  |   Norbert Pauk
Pri správnej starostlivosti o svoje telo a s pravidelným užívaním preventívnej liečby môže väčšina astmatikov žiť svoj život bez zásadných obmedzení.

Pravidlá cvičenia

 3 min.  |   5. 3. 2020  |   Iva Bílková
Cvičte aspoň 45 minút denne (ako málo účinné minimum sa dá pripustiť aj 30 minút). Pokiaľ na to naozaj nemáte čas, cvičte aspoň trikrát týždenne, ale nikdy nie v dvoch po sebe idúcich dňoch. Dôležité je zachovať pravidelnosť, ktorá je veľmi dôležitá pre metabolizmus. Po úvodných 4–6 týždňoch by cvičenie malo trvať optimálne 45–60 minút v kuse – zbieranie chvíľok počas celého dňa je podstatne menej účinné a tiež naopak,  cvičenie dlhšie ako 90 minút bude pravdepodobne nedostatočne intenzívne. V úvodnom období sa sústreďte skôr na dĺžku záťaže ako na jej intenzitu – radšej voľte menšiu záťaž s väčšou vytrvalosťou. Prvých šesť týždňov je psychologicky rozhodujúcich pre osvojenie si návyku na dlhodobé dodržiavanie cvičenia. Zvoľte vytrvalostné cvičenie. Pokiaľ trpíte na nadhmotnosť alebo obezitu, najlepšou voľbou je rotoped (ergometer) a plávanie. Najdôležitejšie ale je, aby človeka zvolený pohyb čo najviac tešil. Po niekoľkých týždňoch vytrvalostného cvičenia môžete pridať vhodné, nie príliš ťažké posilňovanie. Pokiaľ niekomu tieto druhy pohybu nevyhovujú, alternatívou je (pokiaľ možno rýchla) chôdza po mäkkom teréne v športovej obuvi, ktorá vám dokonale pasuje. Beh sa nemá v žiadnom prípade odporúčať tomu, kto má viac ako 20 % nadhmotnosti (svoju optimálnu hmotnosť spočítate, keď od svojej výšky odčítate sto). V úvodných šiestich týždňoch je pre zdravie dôležitá hlavne dĺžka cvičenia a to, ako sa cítite, a nie skutočný energetický výdaj alebo merateľný športový výkon. Zbytočne sa nestresujte číslami, koľko ste toho zaplávali alebo s akou silnou pružinou posilňujete. Po prvých troch týždňoch po rozohriatí pozvoľna zvyšujte intenzitu záťaže tak, aby ste v nej boli schopní vydržať niekoľko desiatok minút. Intenzitu zaťaženia je vhodné sledovať meraním pulzovej frekvencie. Za hornú bezpečnú hranicu je možné považovať spočiatku 60 %, po niekoľkých mesiacoch 70–80 % maximálnej pulzovej frekvencie. Nikdy nešportujte nalačno: aj pri rovnakej záťaži ľahkej intenzity má väčšina ľudí vyšší energetický výdaj po jedle ako s prázdnym žalúdkom. Pred športovou aktivitou je vhodné dať si müsli tyčinku alebo ovocie, ktoré telu dodajú rýchle cukry k okamžitej práci svalov. Po 20 minútach záťaže potom dochádza ku štiepeniu glykogénu z energetických zásob v pečeni. Na záver treba pripomenúť, že by ste sa hneď na začiatku športovania nemali snažiť lámať rekordy. Dôležitá je pravidelnosť a plynulosť. Aj malý úspech je prínosom a zmeny neprichádzajú okamžite, ale postupne veľmi pomáhajú. Preto sa radujte aj z malých pokrokov. Načúvajte svojmu telu, je to náš najlepší radca, a nič nerobte cez bolesť a nepríjemné pocity. Najťažšie je začať, ale pri aktivitách, ktoré vás bavia, sa príjemné výsledky dostavia o to rýchlejšie a budú mať zmysel.

Skúste aspoň 10 minút, ale denne.

 1 min.  |   28. 2. 2020  |   redakcia
Naše telo si „pamätá“ akúkoľvek pohybovú aktivitu. Stačí aj pár minút denne.
Zmena životného štýlu je pre liečbu cukrovky, vysokého krvného tlaku aj vysokého cholesterol zásadná
Rozhodne spozornite a neberte veci na ľahkú váhu. Podstatné je, že vždy sa dá niečo robiť.

Nastavenie cookies

Na našom webe používame súbory cookie.

Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, ale o iných môžete rozhodnúť sami.