Vzťah k pohybu si vytvárame už od detstva, a pokiaľ nás rodičia k pohybu neviedli, môže byť v dospelosti utrpením. Navyše máme genetickú výbavu, ktorá čiastočne predurčuje, k akému typu pohybu budeme mať väčšie sklony, čo nám pôjde lepšie (niekoho viac bavia vytrvalostné aktivity – chôdza, beh, plávanie, niekoho zase skôr posilňovanie).

Možno ste si všimli, že v najrôznejších odporúčaniach sa nehovorí o cvičení, ale o pohybovej aktivite: cvičenie je totiž len jednou, a to relatívne malou podskupinou všetkých pohybových aktivít. Možno to niekoho prekvapí, ale medzi pohybové aktivity sa počítajú aj cesta do/z práce (chôdza, jazda na bicykli), domáce práce (u vysávania sa človek hocikedy pekne zapotí), práce v záhrade a pod.

Veľkou pohybovou aktivitou, ktorá má navyše u nás dlhú tradíciu a je stále obľúbenejšia,  je turistika, do pohybu sa ale počítajú aj také aktivity ako napríklad tanec. Každý sme samozrejme iný a každému vyhovuje niečo iné. Čo je teda pre vás dôležité?

▶ Nájdite si takú pohybovú aktivitu, ktorá vás bude baviť. Alebo vás aspoň nebude príliš obťažovať.

▶ Ujasnite si, prečo sa pohybu venujete. Ak je cieľom zdravie, iste nemusíte behať maratón.

▶ Neporovnávajte sa s ostatnými. Možno nebudete výkonnostní športovci, ale prečo by ste nemohli na konci roku prejsť o 1 000 krokov denne viac ako teraz?