Schizofrénia u detí mladších ako 9 rokov sa objavuje veľmi zriedka, to však neznamená, že nemôžu trpieť na túto psychotickú poruchu. Výnimočná už nebýva u detí po 13. roku veku a u adolescentov, najmä u chlapcov. Často je však ťažké ju rozpoznať, pretože môže mať iný priebeh ako ochorenie u dospelých. Typické sú predovšetkým ťažkosti s myslením, jeho roztrieštenosť, zmeny prežívania a chovania.

Prejavy môžu byť rôzne

Schizofrénia sa u detí a dospievajúcich začína prejavovať nešpecifickými ťažkosťami, napr. plachosťou, spoločenskou izoláciou a antisociálnym chovaním, depresívnymi stavmi, sploštením emócií atď. Potom sa ďalšie prejavy môžu rozvíjať naraz alebo postupne. Predzvesťou ochorenia u detí môžu byť poruchy svalovej koordinácie a motoriky, deti môžu trpieť zvýšeným napätím určitých svalových skupín, a pôsobiť tak na okolie strnulým dojmom. Často mávajú chybné držanie ruky a prstov, zle koordinujú pohyby napríklad pri lezení, rôznych hrách a písaní. Príčinou týchto abnormálnych prejavov môže byť zvýšená aktivita neurotransmiterov, čo sú látky, ktoré prenášajú impulz z jednej nervovej bunky na druhú, ďalej aj dopamínu, ktorý je zodpovedný za hyperaktívne funkcie centier myslenia, vnímania, pamäti a emócií.

Najčastejšie sa u dospievajúcich stretávame so vzdorovitým, náladovým a kritickým chovaním, ktoré býva typické pre pubertálny vek. Medzi ďalšie znaky schizofrénie u detí patrí:

  • dezorientácia,
  • izolovanosť až extrémna sociálna izolácia (až 70 %),
  • zmeny emočných prejavov, emócie neprimerané situácii,
  • nezrozumiteľné chovanie,
  • neschopnosť udržať konkrétnu myšlienku,
  • neschopnosť odlíšiť fantáziu od reality,
  • nezodpovedné, nerozvážne, nepredvídateľné chovanie, ktoré býva bezúčelné a s nezmyselnou aktivitou,
  • adolescent sa často povrchne a s určitým stereotypom zaoberá náboženstvom, filozofickými a abstraktnými témami,
  • poruchy myslenia a vnímania (bludy a halucinácie) sú na rozdiel od dospelých pacientov prchavého alebo útržkovitého rázu,
  • zvlášť na začiatku ochorenia býva prítomnosť depresívnej nálady,
  • samovražedné pokusy.

Dôležité je vedieť, že toto ochorenie, ak prepukne už v detskom veku, tiež sprevádza:

  • hrubé narušenie citového vzťahu k ľuďom,
  • abnormálna, nelogická úzkosť,
  • neuvedomovanie si svojej vlastnej totožnosti, kedy deti často nedokážu rozlíšiť medzi ja a nie-ja, čo sa stáva zdrojom ich veľkej úzkosti a neistoty, tú potom riešia agresívnym chovaním,
  • poruchy vnímania, napr. priestoru, času atď.,
  • oneskorenie rečového vývoja a komunikácie, čím je oneskorenie väčšie, tým je prognóza závažnejšia.

Čím je dospievajúci starší, tým sú epizódy častejšie

Situáciu komplikuje skutočnosť, že deti a dospievajúci sa často snažia pred okolím svoj problém skrývať. Prvé príznaky sa prejavia veľa rokov pred tým, ako nastúpia prvé psychotické epizódy. Aj keď symptómy sa prejavujú u 70–80 percent pacientov ešte pred 18. rokom veku, pokiaľ ide o rozvinuté psychotické epizódy, ktoré umožňujú stanovenie diagnózy, tie sa vyskytujú u 15–20 percent z nich. Problém je, že obdobie akútnej psychózy nemusí byť dlhé, takže uniká pozornosti a pacientom sa často dostáva liečba až v dospelom veku. Pre schizofréniu v dospievaní platí, že čím je dospievajúci starší, tým sú epizódy častejšie. Nástup ochorenia je vo väčšine prípadov plazivý, čo prognózu ešte viac sťažuje. Doterajšie poznatky ukazujú, že vážnejšiu prognózu majú pacienti, ktorí:

  • mali premorbidné ťažkosti, teda oneskorený vývoj a poruchy autistického spektra,
  • zároveň majú negatívne príznaky choroby,
  • majú dlhšie trvanie neliečeného obdobia psychózy.

Navyše dospievajúci s psychotickým ochorením sú náchylnejší na vznik závislosti, a teda aj na užívanie návykových látok. K príznakom, svedčiacim o užívaní drog alebo o psychotickom ochorení patrí najmä narušenie komunikácie a sociálnej adaptácie, afektívna dráždivosť, agresivita a snaha o únik zo všetkých povinností.

Liečba u mladých pacientov

Odborná pomoc je nevyhnutnosťou, a aj tu platí, že čím skôr, tým lepšie. Najprv je vhodné vykonať dôkladné psychiatrické, prípadne neurologické vyšetrenie a pomocné psychologické testy. Liečba u mladých pacientov zahrňuje predovšetkým psychofarmakologické prístupy a tiež psychoedukáciu, kognitívno-behaviorálnu terapiu, nácvik obnovy kognitívnych funkcií a individuálnu, skupinovú a rodinnú psychoterapiu. Liečba bez farmakoterapie nie je u tejto poruchy mysliteľná. Našťastie dnes už existuje celý rad účinných antipsychotík, schválených aj pre liečbu detí.

Dôležitú úlohu v liečbe hrajú aj rodičia, pre ktoré býva najmä počiatočné obdobie ťažké. Treba si uvedomiť, že dieťa alebo adolescent trpiaci na schizofréniu potrebuje oveľa väčšiu pozornosť a starostlivosť ako jeho zdraví vrstovníci. Porucha dieťaťa od nich vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti, pochopenia a mnoho láskyplnej dôslednosti. To všetko pomôže chorému získavať späť pocit istoty v preňho tak neistom svete.