Liečba sa odvíja od akútnej fázy ochorenia a spočíva v užívaní liekov (antipsychotík) a v psychosociálnej a psychoterapeutickej intervencii. Je potvrdené, že medikamentózna liečba v kombinácii so sociálnou rehabilitáciou vedie k lepším výsledkom ako ktorýkoľvek z prístupov sám o sebe. Lieky sú nevyhnutnou, ale väčšinou nie dostatočnou terapiou. Liečbu je možné rozdeliť:

Liečba farmakologická, v rámci ktorej sa dnes používajú dve základné generácie antipsychotík:

  • Antipsychotiká prvej generácie (klasické, typické) Tieto látky sa ukázali ako užitočné pre zmiernenie a niekedy odstránenie pozitívnych príznakov schizofrénie, ako sú poruchy myslenia a vnímania. Môžu tiež zmierňovať súvisiace príznaky, ako sú agitovanosť, impulzivita a agresivita. Nie sú dostatočne účinné na negatívne príznaky ochorenia, ako je apatia, sociálna izolácia a ochudobnenie myslenia. Dlhodobé užívanie antipsychotík znižuje riziko relapsu ochorenia (patrí sem napr. chlórpromazín, haloperidol, flufenazín).
  • Antipsychotiká druhej generácie (atypické) Zatiaľ čo v predchádzajúcich rokoch sa vývoj liekov sústredil predovšetkým na zmierňovanie pozitívnych príznakov, ako sú halucinácie a bludy, v poslednej dobe sú vyvíjané antipsychotiká s menším počtom vedľajších účinkov a so zvýšenou účinnosťou ako proti negatívnym, tak pozitívnym príznakom, čo sú faktory, ktoré pomáhajú zlepšiť kvalitu života a sú v moderných liečebných a rehabilitačných postupoch zásadné (napr. klozapín, olanzapín, aripiprazol).

Relaps je stav, ktorým sa označuje opätovné objavenie sa alebo zhoršenie príznakov choroby. Opakom relapsu je remisie.

Psychosociálna intervencia, kam patrí najmä:

Kognitívno-behaviorálna terapia, ktorá pomáha chorému zaujať k halucináciam a bludom kritickejší postoj a mať ich tak viac pod kontrolou. Zameriava sa na celkové upokojenie pomocou prijatia ochorenia, odstránenia úzkostného spôsobu myslenia, úpravy vzorcov maladaptívneho správania a relaxácie.

  • Rodinná terapia sa zameriava na analýzu existujúceho spôsobu komunikácie v rodine, na porozumenie vzťahu problémov so štýlom a formou života rodiny a jej členov. Sústredí sa tiež na rozvoj nových možností a zručností užitočných na riešenie vzťahových problémov či problémov osobných. Tieto programy môžu významne znížiť počet relapsov ochorenia.
  • Pracovné/režimové intervencie, ktoré zlepšujú schopnosť štruktúrovať si čas, organizovať a plánovať prácu, učiť sa nové činnosti, prehlbujú zručnosť, zlepšujú kognitívne funkcie, vytvárajú reálne sebahodnotenie a udržujú vzťah chorého s okolím.

Následná psychoterapeutická liečba u chorých, ktorí prekonali psychotickú epizódu, môže trvať aj niekoľko rokov, niekedy je potrebné pokračovať celý život. Dôležité je tiež osvojiť si metódu relaxácie, ktorá spočíva v jednoduchých cvičeniach vykonávaných v sede, poležiačky, prípadne postojačky, napr. pri čakaní v rade.

Prevencia relapsu

Vychádza zo snahy o dosiahnutie a udržanie remisie ochorenia. Dôležitú úlohu tu zohráva:

  • spolupráca pacienta, lekára a celej rodiny,
  • pravidelné užívanie predpísaných liekov a dodržiavanie režimových opatrení,
  • dobrá informovanosť o ochorení,
  • dodržiavanie pravidelného spánkového režimu,
  • udržiavanie obvyklého režimu činností,
  • nevyhýbanie sa aktivitám, ale ani prepínanie sa, činnosti je potrebné plánovať,
  • vyhýbanie sa alkoholu a iným psychotickým látkam,
  • prijímať podporu a pomoc rodiny a priateľov,
  • snažiť sa znížiť mieru stresu v zamestnaní,
  • naučiť sa rozpoznávať včas blížiaci sa návrat ochorenia.

Relaps môžu signalizovať:

  • rastúce napätie, nervozita, nepokoj,
  • nespavosť, nechutenstvo,
  • znížený záujem, uzatváranie sa do seba,
  • vzťahovačnosť a celý rad ďalších úplne individuálnych príznakov.

 Nezabudnite ihneď informovať lekára, ak máte:

  • samovražedné myšlienky,
  • sklony k agresivite,
  • výkyvy nálad, poruchy spánku alebo alergiu,
  • príznaky súvisiace s nežiaducimi účinkami liekov,
  • ak sa chystáte užívať novopredpísané alebo voľnopredajné lieky.

 Odborná spolupráca: prof. MUDr. Jiří Masopust, Ph.D.