Perimenopauza, prechodné obdobie pred nástupom menopauzy, spôsobuje rôzne intenzívne výkyvy nálad a depresívne príznaky. Medzi časté mýty patrí, že cítiť sa v menopauze depresívne je normálne a žena by sa s tým mala zmieriť. Vážnejšie depresie, ktoré bránia prežívať radosť zo života, alebo dokonca vykonávať bežné denné a pracovné činnosti, však nemožno považovať za normálny stav ani v perimenopauze. V takom prípade treba vyhľadať odbornú pomoc s rovnakou pozornosťou ako pri iných zdravotných ťažkostiach.   

Príznaky perimenopauzy

Perimenopauza predstavuje v živote zrelej ženy obdobie, ktoré sa objavuje tesne pred nástupom menopauzy (vymiznutie menštruačného cyklu v dôsledku vyhasnutia hormonálnej funkcie vaječníkov), a to spravidla jeden rok až niekoľko málo mesiacov. Vyznačuje sa celým radom hormonálnych zmien. Perimenopauza je neoddeliteliteľnou súčasťou procesu menopauzy a ide o absolútny vrchol reprodukčného obdobia žien. Niektoré ženy týmto obdobím, ktoré sa objavuje medzi štyridsiatkou a päťdesiatkou, prejdú relatívne ľahko, avšak väčšina, až 80 %, sa potýka s rôznymi ťažkosťami, ako sú abnormálne menštruačné cykly, problémy so spánkom, nepríjemné návaly tepla a nočné potenie, výkyvy nálady a depresie.

O vplyve životného štýlu na vznik depresie čítajte TU

Čo je to depresia

Depresia je závažná porucha psychiky, pre ktorú je charakteristická dlhodobo zhoršená nálada, pocity beznádeje a bezvýchodiskovosti. Dôležité je slovo „dlhodobo“ – pomáha depresiu rozlíšiť od pocitov skľúčenosti a smútku, ktoré trvajú niekoľko málo hodín alebo dní a sú skôr reakciou na akútne stresujúcu udalosť. Nespokojnosť, rozladenosť, nervozita, obavy sú do určitej miery dôležitým signálom a motorom k celému radu rozhodnutí a opatrení, ktoré nám pomáhajú zlepšovať našu životnú situáciu – nie je optimálne ani normálne cítiť sa za všetkých okolností skvele a šťastne. Rozdiel medzi normálnym stavom a patológiou je ale v miere a dĺžke trvania týchto pocitov. Závažnosť depresie sa dá odstupňovať od miernej cez prechodné epizódy až po ťažkú a pretrvávajúcu depresiu. Tzv. klinická depresia je najzávažnejším typom depresie. Napriek závažnosti sú našťastie všetky typy liečiteľné, kľúčové je vyhľadať včas pomoc.

Príznaky depresie, nie len v perimenopauze

Žena s depresiou môže pociťovať tieto príznaky: únava a nedostatok energie, pocit nepokoja alebo spomalenia, ťažkosti so sústredením a zapamätaním si vecí, nezáujem o činnosti, ktoré ju predtým bavili, strata záujmu o sex, pocit bezmocnosti, beznádeje, straty zmyslu života, vlastnej bezcennosti, opakované myšlienky na smrť alebo samovraždu. Znížená hladina ženských hormónov počas perimenopauzy môže spôsobiť ďalšie depresívne príznaky, ako sú časté zmeny nálad, podráždenosť, bezdôvodný plač alebo častejšia plačlivosť, zvýšená úzkostnosť, pocit hlbokého zúfalstva. Niektoré prieskumy ukazujú, že pri depresii u žien pred menopauzou sú častejšie práve podráždenosť a zmeny nálad, zatiaľ čo pocity smútku a plačlivosť sa vyskytujú menej často.

Alarmujúcimi pocitmi a príznakmi sú v každom prípade dlhšie trvajúca zhoršená nálada, strata záujmu o činnosti, ktoré boli už predtým zdrojom radosti, problémy so spánkom, pocity viny alebo bezcennosti, strata energie a myšlienky na smrť alebo samovraždu. Psychiatri depresiu právom považujú za potenciálne smrteľné ochorenie, pretože samovraždou ukončí svoj život päť až pätnásť percent pacientov s depresiou.

Depresia je u žien výrazne častejšia než u mužov

Ukazuje sa, že ženy sú akosi „od prírody“ častejšie depresívne ako muži, a to až dvojnásobne. U žien sa depresie môžu vyskytovať v súvislosti s pôrodom, pri poruchách menštruačného cyklu a v už spomenutej perimenopauze – odhaduje sa, že v tejto fáze života sa stretne s depresiou asi tretina všetkých žien, ale je veľmi pravdepodobné, že je to oveľa viac, pretože veľa žien o depresiách so svojím lekárom nehovorí. Depresia býva vo väčšinovej spoločnosti stále ešte tabu, podobne ako starnutie, ktoré je spájané so stratou fyzickej atraktivity, s chátraním, chorobnosťou, s odchádzaním. Ženy sa tak môžu cítiť osamelo, izolované, nepotrebné alebo v porovnaní s mladšími menejcenné, akokoľvek sa situácia postupne mení k lepšiemu spolu s tým, ako v populácii pribúda starších sebavedomých žien, ktoré chcú žiť aktívne a naplno čo najdlhšie a ktoré sa neboja otvorene hovoriť o radostiach aj problémoch menopauzy ako o novej a prirodzenej životnej fáze.           

O depresii v perimenopauze je dôležité informovať svojho lekára

Pri vstupe do perimenopauzy je každopádne dôležité, aby žena svojho lekára informovala, pokiaľ v minulosti trpela na depresie alebo pokiaľ bola citlivá najmä na hormonálne zmeny. Okrem toho je dôležité venovať pozornosť zmenám nálady – sú zmeny mierne a nemeniace život, alebo sú zmeny závažné a vysiľujúce do tej miery, že ovplyvňujú našu schopnosť vykonávať každodenné činnosti a užívať si život. Pokiaľ depresívne príznaky začnú spôsobovať problémy vo vzťahoch a v práci a neexistuje žiadne jasné riešenie toho, čo prežívame, mali by sme vyhľadať pomoc svojho praktického lekára, gynekológa alebo odborníka na duševné zdravie, teda psychiatra alebo psychológa.

Depresia neničí len dušu, ale zasahuje tiež telesnú schránku – mení sa spánok (horšie usínanie a skoré budenie, ale aj celodenný spánok alebo síce dlhý spánok, ktorý však neprináša pocit odpočinutia a energie) a chuť do jedla (nechutenstvo a chudnutie alebo naopak zvýšená chuť k jedlu a prírastok hmotnosti, príp. striedanie oboch), zhoršuje sa koncentrácia (nemožnosť sústrediť sa na čítanie, prácu, koníčky) alebo sa objavujú poruchy pamäti, je oslabený imunitný systém, čo môže viesť k následnému fyzickému ochoreniu.          

Ďalšie rizikové faktory depresie v perimenopauze

Ukazuje sa, že depresia nemá jasne oddelené vnútorné a vonkajšie príčiny, takmer vždy ide o súhru vnútorných dispozícií a vonkajších faktorov. Riziko, že k depresii dôjde, tak môže zvýšiť napríklad to, že sa vyskytuje v rodine, ale aj to, že žena bola v detstve vystavená nejakej forme násilia, že má sedavý spôsob života, ťažšie príznaky menopauzy, fajčí, je sociálne izolovaná, trpí pocitmi nespokojnosti z vlastného života atď.

Aj keď sa depresia u žien v perimenopauze vyskytuje často, môže byť ťažké ju rozpoznať. V roku 2018 vydala Severoamerická spoločnosť pre menopauzu (NAMS) pokyny pre hodnotenie a liečbu perimenopauzálnej depresie. Podľa NAMS je možné diagnózu perimenopauzálnej depresie stanoviť na základe špecifických vyšetrení, ako sú zhodnotenie príznakov depresie vrátane fyzických príznakov, preskúmanie psychiatrickej anamnézy ženy a určenie štádia menopauzy (na základe telesného vyšetrenia a krvných testov, ktoré zhodnotia funkciu vaječníkov, ale aj štítnej žľazy, pretože nedostatočná činnosť štítnej žľazy môže prispievať k depresii). K vyšetreniu patrí aj rozhovor o životných stresoroch či problémoch so spánkom. Treba poznamenť, že aj keď sa s depresiami v období menopauzy stretáva veľký počet žien, viac ako tretina gynekológov ju podľa prieskumu, o ktorom v roku 2020 informoval časopis Menopause, nevyšetruje – tento prieskum medzi 500 praktikujúcimi gynekológmi ukázal, že väčšina z nich síce dokáže perimenopauzálnu depresiu rozpoznať, ale mnohí si neboli istí svojou schopnosťou liečiť depresívne pacientky.

Farmakologická liečba depresie v perimenopauze 

Liečba depresie, ktorá sa objavuje v súvislosti s perimenopauzou, závisí od toho, nakoľko závažné sú príznaky a či už žena v minulosti na depresiu trpela. Všeobecne liečba perimenopauzálej depresie zahŕňa antidepresíva na zvládnutie depresívnych príznakov, terapiu rozhovorom a kognitívno-behaviorálnu terapiu (psychoterapeutické techniky, ktoré pôsobia na zmenu myslenia a chovania) a hormonálnu substitučnú liečbu (HRT) pri výkyvoch nálady alebo návaloch tepla a nočnom potení, pokiaľ ovplyvňujú spánok. Ak sú depresívne príznaky závažné, odporúča sa kombinovať liečbu antidepresívami s HRT. Pokiaľ sú príznaky perimenopauzálnej depresie mierne a žena nemá v anamnéze žiadnu depresiu, neexistuje jediný najlepší spôsob liečby – môžu pomôcť antidepresíva alebo sa môže vyskúšať liečba hormonálna, ktorá môže zmierniť výkyvy nálad a návaly tepla prispievajúce k depresii. Dôležitú úlohu hrajú aj preferencie samotnej pacientky.

Nefarmakologická liečba depresie perimenopauze

Na zlepšenie nálady môžu prispieť aj alternatívne terapie ako joga, aktivity a techniky zamerané na znižovanie stresu, meditačné a telesné cvičenia a zdravá a vyvážená strava. Alternatívne terapie však nepomáhajú všetkým, najmä nie tým, ktorí trpia na závažné príznaky depresie. V tejto situácii by sme sa mali snažiť prijať skutočnosť, že depresia je choroba a že lieky na depresiu nie sú zlyhaním ani stigmou, ale prostriedkom, ako obnoviť rovnováhu v tele a zahájiť cestu k uzdraveniu. Liečba síce nie je vždy zárukou, že depresia celkom zmizne, ale zvyčajne sa vďaka terapii podarí lepšie zvládnuť príznaky, čo umožní obnoviť bežné aktivity a koníčky alebo účinnejšie viesť psychoterapiu smerujúcu ku zvládnutiu zložitej životnej fázy. Pokiaľ majú ženy pocit, že liečba depresie nepomáha, mali by sa bez dlhého váhania na lekára obrátiť znovu – otvorená a pravdivá komunikácia s lekárom je pri zvládaní depresie veľmi dôležitá, dobre informovaný lekár môže nájsť iný plán, ktorý môže lepšie fungovať pri zvládaní perimenopauzálnej depresie a jej príčin.

Tip: Váš kalendár menopauzy či perimenopauzy 

Prvým krokom k rozlíšeniu normálneho priebehu menopauzy od depresie je venovať pozornosť svojej nálade. Pokiaľ si vy alebo priatelia či členovia rodiny všimnete, že ste viac skľúčená, zle naladená, apatická alebo pesimistickejšia ako zvyčajne, môže vám pomôcť sledovanie vlastnej nálady. Založte si kalendár alebo denník a po dobu troch až štyroch mesiacov (nečakajte ale tak dlho, pokiaľ si myslíte, že môžete mať depresiu a váš stav sa horší) sledujte svoju náladu, úroveň bežnej aktivity, významné životné udalosti, ďalšie príznaky menopauzy a menštruačný cyklus. Je to užitočný nástroj pre sledovanie vášho prechodu menopauzou a bude sa vám hodiť, keď sa rozhodnete svoje príznaky prebrať s odborníkom. Je to tiež dobrá kontrola reality – môžete posúdiť, či sa skutočne cítite smutnejšia alebo mrzutejšia ako zvyčajne.

Príčiny „depresie stredného veku“

Existuje veľa dôvodov, prečo môžu ženy po štyridsiatke trpieť na depresiu. Niektoré z týchto dôvodov sú biologické, niektoré situačné a niektoré psychologické.

  • Hormonálne zmeny: Znižujúca sa hladina estrogénov a progesterónu môže narušiť hladinu neuroprenašačov v mozgu, ako je serotonín (ten zaručuje „dobrú náladu“ v mozgu), čo následne ovplyvňuje náladu, spánok a chuť do jedla. Novšie výskumy naznačujú, že práve kolísanie hladiny ženských hormónov v období perimenopauzy predstavuje pre ženy väčšie riziko depresie.
  • Reakcie na stratu: Strata rodičov, odchod detí z domova, rozvod, strata priateľov v dôsledku choroby, strata mladosti alebo zlý zdravotný stav – čokoľvek toho môže vyvolať dlhšiu reakciu na zármutok, ktorá môže prerásť do ťažkej depresie.
  • Zdravotné ťažkosti: Niektoré zdravotné ťažkosti môžu zvýšiť pravdepodobnosť, že budete trpieť na depresiu. Pokiaľ máte napr. srdcové ochorenie, poruchu funkcie štítnej žľazy, poruchy spánku, predchádzajúci úraz hlavy, môžete byť náchylnejšia na ťažkú depresiu.
  • Užívanie drog a alkoholu: Alkohol a opiátové lieky proti bolesti užívané pravidelne môžu narušovať hormonálnu aktivitu a môžu mať nežiaduci účinok v podobe príznakov depresie. Alkohol môže tiež zhoršiť návaly tepla, nočné potenie a prehĺbiť ťažkosti so spánkom. Aj keď vyzerá lákavo zmierniť svoju emocionálnu bolesť ďalším pohárom vína alebo utišujúcimi liekmi, môžu tieto „barličky“ v skutočnosti vaše príznaky zhoršiť a sťažiť rozkľúčovanie toho, či ste, alebo nie ste v depresii. Pokiaľ ste závislí od dennej dávky alkoholu alebo iných liekov, poraďte sa so svojím lekárom o ich bezpečnom vysadení, aby ste mohli zistiť, či prispievajú k depresii.
  • Vek pri menopauze a depresii: Štúdie ukazujú, že neskorší vek nástupu menopauzy, a teda dlhšie reprodukčné obdobie, sú spojené so zníženým rizikom depresie a zdá sa, že dôvodom je dlhšie pôsobenie estrogénu produkovaného telom. Zdá sa, že osoby, ktoré prechádzajú predčasnou menopauzou (pred 40. rokom života), sú vystavené zvýšenému riziku depresie.

Ako fungujú antidepresíva?

Duševné ochorenia a psychiatria všeobecne sú zaťažené mnohými predsudkami, mýtmi a omylmi. Medzi najčastejšie (a nebezpečné) patria: depresia je len zlá nálada, to sa musí prekonať silnou vôľou, nepôjdem ku psychiatrovi, pretože predsa nie som blázon, antidepresíva neužívaj, to je jed… Antidepresíva majú zjednodušene a všeobecne povedané za úlohu obnoviť narušenú rovnováhu prenášačov signálu medzi jednotlivými neurónmi, teda mozgovými bunkami. Všetky ľudské činnosti a pohyby, ale tiež nálady sú riadené tým, že si neuróny medzi sebou prenášajú signál (vzruch). Toto prenášanie signálu umožňuje veľa látok, ktorým sa hovorí prenášači nervových vzruchov/signálov. Signál teda putuje neurónom a na jeho konci sa má odovzdať ďalšiemu neurónu. Neuróny na seba nie sú napojené, je medzi nimi medzera zvaná synaptická štrbina. Prvý neurón vypustí do tejto medzery už spomenutý prenášač signálu. Molekuly prenášača vniknú do druhého neurónu a tým sa signál prenáša ďalej. Tie molekuly, ktoré sa nestačia na druhý neurón naviazať, sú buď zlikvidované, alebo recyklované, pretože synaptická štrbina musí byť udržiavaná „uprataná“. Nervových prenášačov je mnoho druhov a ich nerovnováha pôsobí najrôznejšie problémy vrátane depresií.

Dve najdôležitejšie prenášače počas pri depresii

U depresie sú najdôležitejšie dva prenášače: serotonín a noradrenalín. Ak je serotonínu v mozgu málo, vzniká depresia, úlohou liekov-antidepresív je jeho množstvo zvýšiť. Antidepresív je viac skupín, medzi tie najmodernejšie patria lieky označované ako SSRI – zvyšujú množstvo serotonínu tak, že blokujú či spomaľujú upratanie v synaptickej štrbine. Ak je totiž serotonínu málo, k druhému neurónu ho dôjde menej, ako je potrebné pre jeho aktiváciu, a zvyšok je príliš rýchlo odstránený. Vďaka SSRI má teda serotonín viac času naviazať sa na následný neurón. Na tom je vidieť, že antidepresíva opravujú to, čo sa v prirodzenej komunikácii medzi neurónmi pokazilo, a netreba sa ich báť. Moderné antidepresíva majú navyše len málo nežiaducich účinkov a nespôsobujú závislosť.

Redakcia MEDICAL TRIBUNE CZ

Zdroje:

https://www.verywellhealth.com/perimenopausal-depression-4846486

Maki PM, Kornstein SG, Joffe H, et al. Guidelines for the evaluation and treatment of perimenopausal depression: summary and recommendations. Menopause 2018;25:1069–1085. doi:10.1097/GME.0000000000001174

Raglan GB, Schulkin J, Juliano LM, Micks EA. Obstetrician-gynecologists' screening and management of depression during perimenopause. Menopause 2020;27:393–397. doi:10.1097/GME.0000000000001488

https://adaa.org/understanding-anxiety/depression