Vzhľadom k tomu, že depresia má veľmi široké spektrum príznakov, existuje o tomto ochorení plno mýtov a predsudkov. Aj preto treba o nej hovoriť a nebáť sa jej. K najčastejším mýtom o depresii patria:

  1. Na depresiu nesmieme myslieť, nesmieme si ju pripúšťať. Naopak, nebojte sa zveriť do rúk odborníkov, psychológa, praktického lekára alebo psychiatra. Pomôcť môžu zistenia možných príčin, vhodná liečba, režimové opatrenia.
  2. Deti netrpia na depresiu. Práve naopak, depresie u detí mávajú aj ďalšie príznaky a u depresívnych detí je vyššia miera rizika spáchania samovraždy ako u dospelých.
  3. Tzv. depku má občas každý, je to len zlá nálada. Treba rozlišovať tzv. depku ako krátkodobú zlú náladu od depresívnej nálady, ktorá má určitý čas trvania.
  4. Depresia a nedá liečiť. Nie, depresii liečiť možno, trvá to však istý čas, je potrebné byť trpezlivý.
  5. Pomôcť môžu len silné antidepresíva. Pozitívny vplyv má i psychoterapia, pohyb, fototerapia, zmena skladby stravy, naopak alkohol alebo drogy stav prehlbujú.
  6. Ten, kto hovorí o samovražde, to nemyslí vážne. Samovražedné myslenie patrí medzi príznaky depresie. Samovraždu spácha 10–15 % chorých. Viac ako 90 % samovrahov niekomu svoj zámer spomenulo, preto by sa tieto slová mali brať vážne.
  7. U svojho dieťaťa/partnera by som si všimol/všimla, že mu nie je dobre a že sa trápi. Pacient s depresiou sa snaží svoje emócie pred ľuďmi skryť, zveruje sa málokedy.
  8. Chorému pomôže rozptýlenie, napríklad vziať ho do kina na komédiu. Depresiu chorý nedokáže ovplyvniť vôľou, navyše sa zvýšia výčitky, že sa nedokáže uvoľniť.
  9. Antidepresíva sú návykové. Nie sú návykové v tom zmysle, ako je všeobecne vnímané, ale ak sú podávané dlhšie ako 3 týždne, treba pri ukončovaní liečby použiť zostupné dávkovanie, aby nevznikol tzv. syndróm z vysadenia.
  10. Depresia sa ma netýka. Podľa odborníkov sa s ňou počas života aspoň raz stretne okolo 20 % populácie.