Vzhľadom k tomu, že depresia má veľmi široké spektrum príznakov, existuje o tomto ochorení plno mýtov a predsudkov. Aj preto treba o nej hovoriť a nebáť sa jej. K najčastejším mýtom o depresii patria:
- Na depresiu nesmieme myslieť, nesmieme si ju pripúšťať. Naopak, nebojte sa zveriť do rúk odborníkov, psychológa, praktického lekára alebo psychiatra. Pomôcť môžu zistenia možných príčin, vhodná liečba, režimové opatrenia.
- Deti netrpia na depresiu. Práve naopak, depresie u detí mávajú aj ďalšie príznaky a u depresívnych detí je vyššia miera rizika spáchania samovraždy ako u dospelých.
- Tzv. depku má občas každý, je to len zlá nálada. Treba rozlišovať tzv. depku ako krátkodobú zlú náladu od depresívnej nálady, ktorá má určitý čas trvania.
- Depresia a nedá liečiť. Nie, depresii liečiť možno, trvá to však istý čas, je potrebné byť trpezlivý.
- Pomôcť môžu len silné antidepresíva. Pozitívny vplyv má i psychoterapia, pohyb, fototerapia, zmena skladby stravy, naopak alkohol alebo drogy stav prehlbujú.
- Ten, kto hovorí o samovražde, to nemyslí vážne. Samovražedné myslenie patrí medzi príznaky depresie. Samovraždu spácha 10–15 % chorých. Viac ako 90 % samovrahov niekomu svoj zámer spomenulo, preto by sa tieto slová mali brať vážne.
- U svojho dieťaťa/partnera by som si všimol/všimla, že mu nie je dobre a že sa trápi. Pacient s depresiou sa snaží svoje emócie pred ľuďmi skryť, zveruje sa málokedy.
- Chorému pomôže rozptýlenie, napríklad vziať ho do kina na komédiu. Depresiu chorý nedokáže ovplyvniť vôľou, navyše sa zvýšia výčitky, že sa nedokáže uvoľniť.
- Antidepresíva sú návykové. Nie sú návykové v tom zmysle, ako je všeobecne vnímané, ale ak sú podávané dlhšie ako 3 týždne, treba pri ukončovaní liečby použiť zostupné dávkovanie, aby nevznikol tzv. syndróm z vysadenia.
- Depresia sa ma netýka. Podľa odborníkov sa s ňou počas života aspoň raz stretne okolo 20 % populácie.