Menopauza, teda strata menštruácie po prechode, je prelomová, ale celkom prirodzená fáza života ženy, ktorá má svoje špecifiká, a treba jej venovať zaslúženú pozornosť. S nástupom menopauzy môže byť spojený celý rad telesných a psychických ťažkostí, prvé sa môžu prejaviť aj niekoľko rokov pred poslednou menštruáciou. Hormonálne zmeny spojené s ukončením plodnosti ženy nepriaznivo ovplyvňujú telesnú hmotnosť, výšku krvného tlaku alebo hodnotu glykémie (krvného cukru) a cholesterolu v krvi. Aby sa predišlo budúcim srdcovo-cievnym komplikáciám, je veľmi dôležité tieto parametre pravidelne sledovať.

Menopauza je prirodzený stav v živote ženy, pri ktorom dochádza k útlmu funkcie vaječníkov. Následkom je zníženie tvorby hormónov estrogénov a progesterónu a zvýšenie tvorby „mužského“ testosterónu. Zastavuje sa menštruačný cyklus a nastáva strata plodnosti. Menopauza nastupuje zhruba medzi 45. až 55. rokom veku ženy, existujú však (aj výrazné) odchýlky oboma smermi. Medzi počiatočné príznaky prechodu (klimaktéria) môžeme počítať nielen návaly tepla, búšenie srdca, poruchy spánku alebo výkyvy nálad, ale aj priberanie na váhe (najmä v oblasti brucha) a sklony k depresiám, niektoré ženy nie sú dokonca schopné ani pokračovať vo svojej práci či profesii. Treba pamätať na to, že obdobie menopauzy predstavuje striktne individuálnu záležitosť a u každej ženy môže prebiehať celkom odlišne.

Hormonálna liečba

Pretože u žien v prechode dochádza k poklesu hladín dôležitých ženských hormónov, môže byť pre niektoré ženy prínosné ich umelé nahradenie v podobe hormonálnej substitučnej terapie (HST). Táto liečba je buď systémová (najčastejšie v podobe piluliek alebo náplastí), alebo lokálna (vaginálne prípravky s nižšou koncentráciou hormónov, ktoré riešia len gynekologické ťažkosti spojené s menopauzou). HST predstavuje najúčinnejšiu liečbu menopauzálnych príznakov. Medzi jej ďalšie benefity patrí ovplyvnenie zlej nálady spojenej s menopauzou a zabránenie osteoporóze. HST môže účinne ovplyvniť aj gynekologické a urologické ťažkosti. Medzi možné riziká HST sa zaraďujú mierne zvýšenie rizika cievnej mozgovej príhody, zvýšenie rizika karcinómu prsníka, zvýšenie rizika hlbokej žilovej trombózy (len u systémovej formy HST) alebo zvýšenie rizika karcinómu sliznice maternice (pri užívaní samotných estrogénov). Aj napriek tomu podľa odborníkov HST ponúka pre veľa žien viac výhod ako rizík. V každom individuálnom prípade rozhoduje o nasadení HST lekár – gynekológ, ktorý zváži všetky okolnosti. HST sa však neodporúča ženám, ktoré už majú nejaké srdcovo-cievne ochorenie.

Menopauza a cholesterol

Hormonálne zmeny majú ale v organizme ženy na svedomí aj ďalšie, skryté, premeny, ktoré po prechode postupne zvyšujú riziko vzniku srdcovo-cievnych ochorení, ako je napríklad infarkt myokardu alebo cievna mozgová príhoda. Ide o zvyšovanie krvného tlaku a hladín cukru a cholesterolu v krvi. Dôležité preto je, aby ženy neprestávali chodiť na preventívne prehliadky k praktickému lekárovi, len tak je možné zachytiť nepriaznivé zmeny včas a začať ich liečiť.

Medzi mužmi a ženami sa počas života objavujú rozdiely týkajúce sa tukových častíc v krvi. Zjednodušene sa dá povedať, že ženy majú až do menopauzy, kedy vyhasne funkcia vaječníkov, priaznivejšie zloženie a priaznivejšie hladiny tukových častíc v krvi a sú tak lepšie ako muži chránené pred rozvojom aterosklerózy a vznikom ich komplikácií – infarktu myokardu alebo mozgovej mŕtvice. Po menopauze, kedy končí ochranná funkcia ženských hormónov, sa situácia mení, cholesterol v krvi nadobúda nepriaznivé vlastnosti a stúpajú jeho koncentrácie. Aj tu môže do určitej miery pomôcť HST, celkom kľúčové je ale dodržiavanie zásad správnej životosprávy v podobe pestrej a vyváženej stravy, pravidelného pohybu a dostatočného spánku. Samozrejmosťou by malo byť nefajčenie a obmedzenie konzumácie alkoholu.

Pokiaľ sa ukáže, že úprava životosprávy nie je dostatočne účinná alebo ju žena nemôže či nedokáže dôsledne uplatňovať, lekár môže prikročiť k predpísaniu liekov, ktoré znižujú hladinu cholesterolu v krvi (alebo tiež liekov, ktoré znižujú krvný tlak či hladinu cukru v krvi). Tieto lieky sú bezpečné a pri správnom dávkovaní a dôslednom užívaní významne znižujú riziko srdcovo-cievnych príhod.

Jedálniček v menopauze

Pre celkové zdravie je ideálne, pokiaľ sa ženy stravujú pestro a vyvážene po celý život, nikdy ale nie je neskoro na priaznivé zmeny. Výživa žien v menopauze by mala predchádzať obezite, strate hustoty kostí (osteoporóze) a samozrejme aterosklerotickým zmenám, ktoré sa môžu následne prejaviť srdcovými infarktmi, mozgovými mŕtvicami alebo ďalšími cievnymi komplikáciami, napríklad na dolných končatinách. Treba si však pripustiť, že hormonálne zmeny spôsobujú zmeny chutí – ženy majú chuť skôr na sladké a tučné, môžu sa tiež objavovať ťažkosti s trávením a sklony k zápche alebo riedkej stolici. O to viac treba pristúpiť ku zmenám jedálnička. Ten by mal byť pestrý, vyvážený, bez zbytočných výkyvov v podobe rôznych módnych diét, ktoré spravidla vedú k tomu, že v strave chýbajú dôležité zložky ako napríklad mliečne výrobky, mäso alebo vajcia. Dôležitá je tiež pravidelnosť v stravovaní (4–5× denne, v pokojnom prostredí a bez náhlenia). Pokiaľ ženy chcú svoj jedálniček zmeniť, ale nevedia, ako na to, alebo nechcú spoliehať len na všeobecné odporúčania, môžu sa obrátiť na odborníkov – nutričných terapeutov (napr. cez www.sekce-vnp.cz), ktorí zhodnotia súčasný jedálniček a odporučia konkrétne a postupné úpravy.

Aj keď môžu ženy v menopauze pociťovať zvýšenú únavu, stratu záujmu alebo zmeny nálad, je zásadné nerezignovať na pravidelný pohyb, aj keby to malo byť len 30 minút chôdze denne. Ozdravenie návykov pomôže prirodzenou cestou zmierniť či odstrániť sprievodné prejavy prechodu, významne znížiť výskyt rizikových faktorov srdcovo-cievnych ochorení alebo osteoporózy, a v konečnom dôsledku zlepšiť kvalitu života aj predĺžiť jeho dĺžku. Menopauza totiž neznamená koniec, ale začiatok – iného, a stále dlhšieho životného obdobia, ktoré si s predlžujúcou sa dĺžkou života vo vyspelých krajinách chce stále viac žien užiť naplno, bez civilizačných neduhov a zdravotných obmedzení, ktorým sa dá zabrániť.

Všeobecné odporúčania pre výživu v menopauze:

  • kvalitné zdroje bielkovín pre zachovanie svalovej hmoty (chudé mäso vrátane rýb, menej tučné mliečne výrobky, vajcia, strukoviny; denné množstvo: 1 g bielkovín na 1 kg telesnej hmotnosti),
  • tuky v podobe nenasýtených mastných kyselín pre znižovanie hladiny cholesterolu v krvi (rastlinné oleje okrem kokosového, rastlinné roztierateľné tuky, semienka a orechy, ryby; denné množstvo: 10–15 g),
  • vláknina pre podporu činnosti čriev a znižovanie hladiny cholesterolu v krvi (celozrnné výrobky, strukoviny, obilniny, zelenina, ovocie; denné množstvo vlákniny: 25–30 g, teda napr. dva plátky celozrnného žitného chleba + 2 jablká + porcia ovsených vločiek + orechy+ zemiaky, vlákninu je vhodné pridávať do jedálnička postupne, aby si tráviaci trakt zvykol),
  • tekutiny pre zabezpečenie všetkých funkcií organizmu (voda, ovocné čaje, slabo a stredne mineralizované vody, riedené ovocné a zeleninové šťavy; denné množstvo: 35 ml na 1 kg hmotnosti),
  • vápnik pre prevenciu osteoporózy (mlieko a mliečne výrobky, najmä tvrdé syry a tvaroh, tiež sardinky; denné množstvo: 800–1 200 mg, teda napr. 100 g tvrdého syra),
  • vitamín D pre vstrebávanie vápnika (pohyb na slnku, ryby, rastlinné margaríny, potraviny obohatené vitamínom D; denné množstvo: min. 5–10 mikrogramov, teda napr. 100 g lososa),
  • fytoestrogény, ktoré majú podobné účinky ako ľudské hormóny a môžu zmierňovať prejavy menopauzy (sójové bôby, tofu).

redakcia MEDICAL TRIBUNE CZ