Róbert, 51 let

Cukrovku mu diagnostikovali v 21 rokoch, po návrate z vojny. V tom čase sa mu na kostrči objavila fistula, ktorá mu mala byť operatívne odstránená. Súčasťou predoperačného vyšetrenia bola aj tzv. glykemická krivka, t.j. zistenie hladiny cukru v krvi. A tu Róberta čakalo nepríjemné prekvapenie: lekári zistili, že jeho hladina cukru mnohonásobne prevyšuje hornú hranicu.

Róbert dovtedy nemal (alebo aspoň nevnímal) žiadne príznaky cukrovky: ako sám hovorí, bolo to tesne po revolúcii, osveta prakticky neexistovala – v tom čase to bola „mladá“ choroba. Keď sa teraz Róbert zamyslí spätne, nejaké príznaky predsa len mal – svrbela ho koža a často bol až príliš unavený: po práci si väčšinou musel ľahnúť, namiesto toho, aby išiel so svojimi vrstovníkmi napríklad na pivo. Často tiež pociťoval smäd, ktorý cukrovku sprevádza, ale bol povolaním kuchár a v horúcej prevádzke kuchyne smäd považoval za bežnú vec.

Cukrovka najskôr nebolela, ale potom…

Po tom, ako mu zistili chorobu, sa teda začal liečiť. Lenže cukrovka nebolí, Róbert bol mladý, a tak zo začiatku príliš nedbal na predpísané odporúčania, nechodil na pravidelné kontroly, len si vždy zašiel po inzulín. Ani ten však nebral tak, ako by mal. Keď si po pár rokoch uvedomil, že asi naozaj nebude niečo v poriadku, už ho začali páliť nohy a nastúpili počiatočné prejavy neuropatie (nezápalového ochorenia nervov). V tom čase ešte pracoval, a to aj 16 hodín denne, na kontroly si väčšinou čas neurobil, ale aspoň sa dôsledne snažil brať predpísaný inzulín, ktorý si už musel pichať trikrát denne. Zároveň ho začali hnevať oči. Očná lekárka však žiadnu chybu nenašla, a tak bol Róbert po nejakom čase odoslaný do nemocnice, kde mu vyšetrili očné pozadie a zistili, že stačilo pár týždňov a prišiel by vinou cukrovky o zrak; musel teda ihneď podstúpiť laserovú operáciu. Nakoniec sa pridružilo aj ochorenie obličiek: pri bežnej kontrole na diabetológii zistili ich nedostatočnú funkciu a odoslali Róberta na špecializované pracovisko. Mal problémy s močením, najprv užíval lieky. Lenže jeho zdravotný stav došiel do fázy, kedy už potreboval nielen čistiť krv, čo jeho vlastné obličky nezvládali, ale takmer nemočil. Začal veľmi priberať, pretože tekutiny, ktoré počas dňa do tela dostal, nevylúčil močením. Dialýzou mu okrem čistenia krvi odviedli aj nahromadený moč z tela. Jeho telesná hmotnosť sa znížila o 65 kíl...

Zmenil sa mu celý život

Choroba Róberta veľmi obmedzuje: v súčasnosti má celkovo 31 diagnóz a už aj tak prísny diabetický jedálniček sa preňho stal ešte komplikovanejším. Pokiaľ je na dialýze, sú stravovacie obmedzenia veľké. Pacienti nesmú napríklad zeleninu, ovocie v čerstvom ani sušenom stave. Najhoršie je ovocie s kôstkami – Róbert po jednej svojej diétnej chybe, keď zjedol necelého pol kila čerešní, skolaboval (kôstkové ovocie totiž obsahuje veľké množstvo draslíka, ktorý z tela odbúravajú obličky). Róbert naraz prestával cítiť nohy aj ruky, upadal do bezvedomia; po okamžitom prevoze do nemocnice a napojení na dialýzu mu bolo lepšie.

Na druhej strane Róbert potrebuje veľa bielkovín k podpore hojenia, ktoré je preňho dôležité: pred ôsmimi rokmi totiž prekonal amputáciu nohy z dôvodu nekrózy tkaniva, ktorú spôsobila práve cukrovka, a pred tromi rokmi mu boli amputované ešte prsty a časť chodidla na druhej nohe. Bielkoviny v jedálničku doplňuje najmä prostredníctvom morských plodov a stejkov. Musí tiež pravidelne dochádzať na podiatriu, kde mu kontrolujú nohy a neuropatiu (necitlivosť nôh), ktorá cukrovku veľmi často sprevádza. K amputácii nohy došlo po gangréne, ktorá sa mu do nohy dostala formou infekcie z kamienka, ktorý necítil v topánke práve kvôli neuropatii.

Keď choroba postupovala a pridávali sa ďalšie, musel Róbert pred desiatimi rokmi skončiť s prácou kuchára. Teraz je v invalidnom dôchodku, na dialýzu dochádza trikrát týždenne a kvôli ďalším ochoreniam, ako napríklad ochorenie srdca, musel všetky svoje doterajšie aktivity významne obmedziť. Pohybuje sa na invalidnom vozíku, vždy ale pri sebe potrebuje asistenciu zdravého človeka, najčastejšie mamu. Býva sám v dome s opatrovateľskou službou.

Svoj boj nevzdáva

Teraz už veľa rokov dodržiava predpísanú liečbu tak, ako má. To, že v mladosti bral liečbu na ľahkú váhu, teraz ľutuje. „To viete, mladosť už je taká a cukrovka nebolí. Niektorí ľudia zistia, že majú cukrovku napríklad už 15 rokov. Príznaky, ako je únava alebo smäd, pripisujú napríklad svojmu náročnému povolaniu – ako kedysi ja. Pri oznámení diagnózy si vôbec nedokážete predstaviť, aké závažné ochorenie to je a čo všetko sa k nemu môže pridružiť,“ hovorí Róbert.

Napriek tomu všetkému Róbert oplýva veľkým životným optimizmom a energiu do žíl mu vždy nalejú aj sestričky na dialyzačnom oddelení Fakultnej nemocnice Vinohrady. „Pokiaľ napríklad počujete sestričku Ivušku smiať sa cez tri sály, všetky chmáry vás opustia,“ usmieva sa.

Zdroj: Diabetická asociácia ČR