Vysoký krvný tlak alebo arteriálna hypertenzia je veľmi časté ochorenie, ktoré konštatujeme pri opakovane nameranom vysokom krvnom tlaku. O vysokom krvnom tlaku hovoríme, pokiaľ výsledky dvoch a viac meraní v rôzne dni presahujú hodnoty 140 mm Hg u systolického krvného tlaku (ten prvý v poradí) a/alebo pokiaľ diastolický krvný tlak (meraný ako druhý v poradí) vystúpi nad 90 mm Hg. Túto diagnózu stanoví lekár, odporučí ďalšie vyšetrenie a zaháji nefarmakologickú a farmakologickú liečbu.

Ako si doma merať krvný tlak?

Farmakologická a nefarmakologická liečba vysokého krvného tlaku

Nefarmakologická liečba spočíva v znížení príjmu soli na menej ako 5 g/deň a v prípadnom znížení hmotnosti, pokiaľ pacient trpí na nadhmotnosť či obezitu. Vzhľadom na to, že nefarmakologická liečba neprináša rozhodujúce ani nijako rýchle riešenie, je bežným opatrením zahájenie aj  farmakologickej liečby v tom istom čase.

Kedy najčastejšie dochádza k nárazovo vysokému krvnému tlaku?

Jednorazovo nameraný vysoký krvný tlak môžeme zaznamenať v zásade vo dvoch životných situáciách.

  • Ako prvotný záchyt arteriálnej hypertenzie, o ktorej sa doposiaľ nevedelo, ale v rámci nejakého náhodného vyšetrenia, napr. u príbuzného, si doposiaľ asymptomatický či symptomatický pacient nameria krvný tlak vyšší ako 140/90 mm Hg. Pre rozhodnutie o ďalšom postupe je potom zásadné, či má, alebo nemá nejaké klinické príznaky.

Vysoký krvný tlak nebolí, ale môže zabíjať

  • Pokiaľ žiadne príznaky nemá, potom v blízkej budúcnosti, napr. do týždňa, vyhľadá svojho lekára (praktického, závodného či internistu), s ktorým urobí overenie či vylúčenie nálezu buď opakovaným meraním za štandardných podmienok, alebo napríklad 24-hodinovým monitorovaním krvného tlaku. A ďalej bude postupovať podľa jeho odporúčania.
    V prípade, že by pacient v čase prvého merania mal veľmi vysoký krvný tlak spolu s klinickými príznakmi, napr. s bolesťou hlavy, začervenaním v tvári, pocitom búšenia či tepania v spánkoch, alebo by zaznamenal akékoľvek neurologické príznaky (poruchy videnia, reči, brnenie a pod.), potom je vhodné po opakovanom nameraní veľmi vysokého tlaku postupovať cestou akútneho vyšetrenia na pohotovosti alebo v nemocnici, v prípade rýchlych zmien zdravotného stavu potom aj cestou volania RZP (Rýchla zdravotnícka pomoc).
  • Druhou možnosťou, mnohonásobne častejšou, je záchyt veľmi vysokého krvného tlaku u pacienta, ktorý už o svojej diagnóze vie, užíva lieky a za štandardných podmienok má krvný tlak v rozpätí normy a nemá žiadne klinické príznaky. V tomto prípade môže byť príčinou veľmi vysokého krvného tlaku zabudnutie užitia medikácie alebo jej svojvoľné prerušenie bez konzultácie ošetrujúceho lekára. Aj napriek tomu, že pacient lieky pravidelne užíva, môže dôjsť ku zvýšeniu meraných hodnôt krvného tlaku. Buď ako následok iného súbežne prebiehajúceho ochorenia, na ktoré sa zatiaľ nemuselo prísť (napr. ochorenie nadobličiek či iných žliaz s vnútornou sekréciou), alebo ide o príznak počínajúceho ochorenia (veľmi často napr. cievnej mozgovej príhody).

Čo teda robiť, keď si jednorazovo nameriame zvýšený krvný tlak? 

  • Overíme, že sme meranie urobili za štandardných podmienok, teda po 5 – 10-minútovom sedení v pokoji (bez fyzickej aktivity a psychického rozrušenia). Zvyčajne je vhodné zmerať tlak trikrát za sebou a za smerodajnú hodnotu potom brať ich priemer. Ale pozor, existujú osoby so sklonom k tzv. hypertenzii bieleho plášťa, u ktorých sa s ďalším a ďalším opakujúcim sa meraním zaznamená stále vyšší krvný tlak.
  • Overíme, v akom stave je prístroj (zásadne užívame na domáce meranie len tlakomery s manžetou na paži, nie na zápästí). Napríklad skúsime zmerať tlak u iného člena rodiny alebo u málo používaného prístroja zistíme, či bol v poslednom roku kalibrovaný (všetky prístroje, aj pre domáce meranie, musia byť pravidelne kontrolované a kalibrované).
  • Ubezpečíme sa, že v prípade užívania medikácie sme ju naozaj užili.
  • Pokúsime sa upokojiť sa, chvíľu si odpočinúť a opakovať meranie. U osôb trpiacich na úzkostne-depresívnu poruchu je žiaduce užitie anxiolytickej (rozpúšťajúcej úzkosť) medikácie pred opakovaním merania.
  • Pokiaľ aj hodnota zistená opakovaným meraním krvného tlaku prevyšuje normu, potom sa riadime podľa dvoch hľadísk. Podľa prítomnosti či neprítomnosti klinických ťažkostí a podľa absolútnej výšky krvného tlaku.

Ako postupovať ďalej pri liečbe

V prípade akýchkoľvek novo objavených neurologických ťažkostí je vhodné podstúpiť akútne vyšetrenie do niekoľkých hodín.

V prípade, že sa nevyskytujú neurologické ťažkosti, ale pacient má iné klinické ťažkosti, napr. bolesť hlavy či pocity návalov a búšenia v hlave atď., je vhodné užitie medikácie, ktorá sa užíva ako „liečba prvej pomoci“, – tá však musí byť ošetrujúcim lekárom vopred predpísaná, alebo aspoň prekonzultovaná (nie každé bežne užívané lieky na krvný tlak môžeme užiť v dvojnásobnej dávke/deň – teda pridať jednu dennú dávku navyše). Rovnako tak jednorazové užitie lieku, ktorý bol indikovaný niekomu inému v rodine, nie je dobrý nápad, aj keď býva pomerne častý.

V prípade, že je pacient bez klinických ťažkostí, je vhodné užiť medikáciu navyše v rámci „prvej pomoci“ len vtedy, keď je krvný tlak vyšší ako 180/100 mm Hg. V ostatných prípadoch, teda pokiaľ je pacient asymptomatický a zároveň sú hodnoty akútne nameraného vysokého krvného tlaku nižšie ako 180/100 mm Hg, sa má odporúčať pokoj, odpočinok (v prípade zabudnutej medikácie ju užiť) a zmerať krvný tlak po 6 hodinách alebo po vyspaní.

Záverečné rady pri jednorazovo zvýšenom krvnom tlaku

Aj napriek tomuto stručnému návodu treba postupovať individuálne, zvážiť svoj doterajší zdravotný stav, prebiehajúce kontroly u ošetrujúcich lekárov, množstvo užívanej medikácie a najmä aktuálne klinické príznaky. O všetkých týchto príhodách by mal byť bezodkladne informovaný ošetrujúci lekár, ktorý posúdi, aké ďalšie vyšetrenie, opatrenie či medikácie sú potrebné.

MUDr. Martina Vaclová, Ph.D.