Obezitu diagnostikujeme najjednoduchšie určením Body mass indexu (ďaľej BMI). Index telesnej hmotnosti predstavuje podiel telesnej hmotnosti a druhej mocniny telesnej výšky v metroch, tzn.
BMI = hmotnosť(kg) : výška (m2).
U dospelých osôb nad 18 rokov je obezita definovaná ako BMI nad 30 kg/m2 a nadhmotnosť pri BMI 25-29,9 kg/m2. Obvod pása je pri vnútrobrušnej obezite viac ako 94 cm u mužov, viac ako 80 cm u negravídnych žien.
Tuk v ľudskom tele predstavuje najvariabilnejšiu zložku telesnej hmotnosti, ktorú môžeme ovplyvniť výživou a pohybovou aktivitou. BMI nemá výpovednú hodnotu o obsahu tuku, ani o distribúcii tuku v organizme.
Modernou a spoľahlivou metódou celotelového merania množstva tukovej a beztukovej hmoty človeka je bioelektrická impedanca (ďalej BIA). Pri tomto vyšetrení sa dotýkajú horné a dolné končatiny analyzovaného jedinca kovových elektród a následne sa meria elektrický odpor kože, pri prechode vysokofrekvenčných elektrických prúdov nízkej intenzity. So vzrastajúcim zastúpením telesného tuku sa pri BIA nameria väčší elektrický odpor. Presnosť dosahovaných výsledkov je 99,7% pri správnom dodržaní podmienok merania (napr. InBody).
Liečba
Liečba obezity vyžaduje komplexný prístup pacienta k zmene životného štýlu, pohybovej aktivite a stravovacím návykom. Pre úspech redukcie hmotnosti je dôležité vyhľadať pomoc špecialistu, ktorý je garanciou trvalých výsledkov pod odborným dohľadom. Skúsenosti z praxe potvrdzujú, že „samoliečba“ bez výživového odborníka má len 3% šancu pre dlhodobé udržanie dosiahnutej telesnej hmotnosti.
Diétna intervencia je založená na analýze jedálneho lístka. Redukcia energetického príjmu o 10 – 20 % so zachovaním dostatočného príjmu bielkovín v kombinácii s komplexnými cukrami a vlákninou zohrávajú kľúčovú úlohu v riadení pocitu sýtosti pri obmedzenom energetickom príjme. Dôležitú úlohu zohráva dodržiavanie pitného režimu v objeme 2,5 – 3 litrov tekutín denne. Zásadne neodporúčame zmeny v stravovaní podľa „zaručených osvedčených diét“, ktoré sa propagujú na sociálnych sieťach a v časopisoch pre voľný čas a často sú spojené s používaním „zaručených výživových doplnkov". Úspešný výsledok chudnutia vyžaduje dohľad nutričného špecialistu certifikovaného v danej problematike, s dostatkom praktických skúseností.
Fyzická aktivita v trvaní 45 – 60 minút sa odporúča 3-krát týždenne, napríklad: nordic walking, jazda na bicykli, šľapanie na rotopéde/elipticale. Zvýšená úroveň fyzickej aeróbnej aktivity umožňuje udržať hmotnostnú redukciu.
Psychologická podpora je potrebná, pretože náročné životné obdobia vedú k prírastkom hmotnosti. Úspešné chudnutie často demaskuje dlhodobé partnerské problémy v podobe neistoty partnera pri úspešnej redukcii obezity: pokiaľ sa človeku podarí schudnúť, zvýši sa mu sebadôvera a to sa môže stretnúť s aktívnym odporom partnera.
Farmakoterapia obezity liekmi je limitovaná výberom vhodného pacienta a vedľajšími účinkami lieku. Táto metóda je účinná len po dobu užívania lieku, po prerušení dôjde k čiastočnému návratu k pôvodnej hmotnosti. Celý proces musí prebiehať pod dohľadom skúseného lekára, účinné látky sú viazané na lekársky predpis.
Chirurgická liečba obezity, tzv. bariatrická chirurgia, spočíva v operačnom zmenšení veľkosti žalúdka, kedy je obmedzené množstvo prijímanej potravy. Plocha vstrebávania konzumovaného jedla je redukovaná buď chirurgickým vyradením časti žalúdočnej sliznice, alebo šetrnejším navlečením silikónovej manžety na časť žalúdka.
Komplikácie
Metabolické komplikácie obezity vedú k poškodeniu srdcovo-cievnej sústavy, patrí sem zvýšená hladina cholesterolu a ostatných tukov v krvi. Zapríčiňujú urýchlenie procesu kôrnatenia ciev tepnového riečiska, ktorého klinickým prejavom sú:
vysoký krvný tlak,
ischemická choroba srdca,
akútny infarkt myokardu,
náhla cievna mozgová príhoda.
Znížená citlivosť obéznych k vylučovanému inzulínu vedie k rozvoju metabolického syndrómu a cukrovky 2. typu. Dochádza k rôznym poruchám činnosti žliaz s vnútorným vylučovaním, je výrazne zvýšené riziko vzniku nádorových ochorení.
Mechanické komplikácie tučnoty sú zapríčinené vysokou telesnou hmotnosťou a množstvom telesného tuku. Vznikajú ochorenia pohybového aparátu – poškodenie chrbtice a tzv. váhonosných kĺbov (bedrové a kolenné kĺby). Pre obmedzenú pohyblivosť a zhoršenú koordináciu pohybov postihujú obéznych častejšie úrazy.
Masa tuku v brušnej dutine obmedzuje dýchacie pohyby, častejšie vzniká syndróm spánkového apnoe a tzv. Pickwickov syndróm, kedy telesný tuk, ktorý sa hromadí v brušnej oblasti, utlačuje telesné orgány a tým obmedzuje aj pľúca a komplikuje dýchanie. Obézni ľudia trpia zhoršeným hojením rán a mávajú častejšie kožné ochorenia, ako sú plesňové kožné choroby a zapareniny.
Nadhmotnosť a obezita vznikajú, keď človek konzumuje viac kalórií, než jeho telo spáli. Toto prebytočné množstvo sa ukladá v tele ako tuk. Existuje však množstvo faktorov, ktoré prispievajú k nadhmotnosti a obezite. Ktoré to sú predovším?
Strava: Vysoký príjem kalórií, najmä z jedál a nápojov s vysokým obsahom tuku a cukru, prispieva k nárastu hmotnosti. Potraviny, ktoré sú vysoko spracované a obsahujú málo výživných látok, často vedú k nadhmotnosti.
Nedostatok fyzickej aktivity: Sedavý spôsob života vedie k nižšej spotrebe energie, čo znamená, že kalórie, ktoré prijmeme, sa nevyužijú a ukladajú sa ako tuk. Každá fyzická aktivita sa počíta – tou najprirodzenejšou je chôdza: zkůste denne urobiť minimálne 8 000 krokov.
Genetika: Gény môžu ovplyvniť telesnú hmotnosť a spôsob, akým telo spracováva potraviny. Niektorí ľudia sú geneticky náchylnejší k obezite.
Metabolizmus: Individuálne rozdiely v rýchlosti metabolizmu, teda rýchlosti, akou telo spaľuje kalórie, môžu ovplyvniť nárast hmotnosti. Niektorí ľudia majú pomalší metabolizmus, čo znamená, že ich telo spáli menej kalórií v pokoji.
Hormóny: Hormonálne zmeny, ako sú tie, ktoré sa vyskytujú počas puberty, tehotenstva, menopauzy alebo v dôsledku zdravotných stavov, ako je hypotyreóza (nízka funkcia štítnej žľazy), môžu ovplyvniť telesnú hmotnosť.
Psychologické faktory: Emocionálne problémy, ako je stres, depresia a úzkosť, môžu viesť k prejedaniu sa alebo k vyhýbaniu sa fyzickej aktivite.
Sociálne faktory a faktory súvisejúce s životným prostredím: Životné prostredie, vrátane dostupnosti zdravých potravín a príležitostí na fyzickú aktivitu, môže mať veľký vplyv na telesnú hmotnosť. Kultúrne normy a sociálne tlaky tiež hrajú úlohu.
Spánok: Nedostatočný alebo nepravidelný spánok môže ovplyvniť hormóny, ktoré regulujú chuť do jedla, čo vedie k zvýšenému pocitu hladu a prejedaniu sa.
Prevencia a liečba nadhmotnosti a obezity zahŕňajú kombináciu zdravého stravovania, pravidelnej fyzickej aktivity, zmien v správaní a v niektorých prípadoch aj užívaných liekov alebo chirurgických zákrokov. Každý človek by mal k problému pristupovať komplexne a individuálne, berúc do úvahy všetky faktory, ktoré môžu prispievať k nárastu hmotnosti.
