Obligátne „Raňajky zjedz sám, o obed sa rozdeľ s priateľom a večeru daj nepriateľovi“ počúvame často. Pridávajú sa odporúčania, že ideálne je prestať jesť o 16. alebo 17. hodine, prípadne popoludní v druhej polovici dňa už nejesť vôbec. Je to ale tak? Naozaj je večera takým zlomom, že je ideálne si ju radšej nedať? Nie je. Večera patrí medzi dôležité denné jedlá a nemusí byť nočnou morou dokonca ani pre človeka, ktorý drží diétu. Treba len dodržať niekoľko jednoduchých zásad:

  • Večera neslúži na doháňanie stravovacích „restov“ v priebehu dňa

Jesť sa musí, o tom niet pochýb. Ale myslieť si, že keď cez deň pracujeme (a to sa tiež často musí), stačí to dohnať večer? Ako cez deň fungujeme, potrebujeme na to energiu, dôležité látky, tekutiny. Nechať telo fungovať „na dlh“ sa nevypláca. Pri pravidelnom stravovaní organizmus dokáže s energiou dobre hospodáriť a ľahko sa vyrovná aj s nárazovými výkyvmi, či už vo forme vypätia fyzického, či psychického. Na sklonku dňa potom stačí len doplniť všetko potrebné primeranou večerou. Pokiaľ jedlo v priebehu dňa zanedbávame a neurobíme si naňho čas, môže sa to prejaviť na našej výkonnosti a odolnosti (napríklad aj voči pracovnému stresu). Príchod času na večeru potom znamená bezmyšlienkovité jedenie čohokoľvek, čo zaženie hlad, nedajbože keď sa k tomu pridá chuť na niečo… Ľahko dochádza k prejedeniu (než nás telo stihne upozorniť na plniaci sa žalúdok, už je dávno úplne plný), zloženie večere si tak nevšímame a energie je často viac, ako by sme si priali a zvládli vydať. A možno nútime organizmus robiť si energetické zásoby „na horšie časy“ v predtuche ďalšieho dlhšieho hladovania.

  • Večeri sluší odľahčenie

Na večeru by sme mali vyberať jedlá, ktoré sú ľahké a dobre stráviteľné, ani s veľkosťou by sme to nemali preháňať. Omáčky, vyprážané a hutné jedlá sa trávia dlhšie. Keď sa ukladáme na spánok, mali by sme byť „pripravení“ odpočívať, nie organizmus zaťažiť trávením opulentného jedla. Pokiaľ to nedodržíme, spánok je nekvalitný, a tým aj odpočinok a regenerácia, ktoré sú tak dôležité po celom dni a na dobitie energie na nový deň. Veľa energie na večer tiež škodí v prípade, že nepatríme akurát medzi náruživých večerných športovcov, ktorí môžu viac prijatej energie vydať pohybom. Skvelo sa hodia prírodne upravené jedlá (teda nie smažené alebo hutné omáčky), ktorých základ tvorí mäso alebo iná bielkovinová potravina (tvaroh, syr, ryba, šunka, vyhýbať sa nemusíme ani rastlinným zdrojom), zelenina (či už surová, alebo tepelne upravená), doplniť môžeme aj ľahšou prílohou, nevadí ani trochu tuku.

  • Časovanie večere podľa spánku

Ísť spať s plným žalúdkom sa neodporúča, rovnako aj so škvŕkajúcim žalúdkom. Posledné jedlo je dobré dať si tak 2 – 3 hodiny pred uľahnutím s tým, že čím neskôr večer jeme, tým lepšie je jedlá odľahčiť. Ukazuje sa, že čím neskôr jeme, tým skôr si vyberáme jedlo menej vhodné. Večerať tesne pred spaním znamená zle odpočívať kvôli potrebe večeru stráviť. Hlad spojený s nízkou hladinou krvného cukru môže viesť aj k nekvalitnému spánku (hlad nás môže aj budiť), k nevoľnosti. A pokiaľ nás taký hlad zdvihne z postele, často siahame po niečom sladkom alebo tučnom, zelenina to väčšinou nie je.

Takže ak chodíme spať napríklad o desiatej večer, večera okolo siedmej až ôsmej hodiny nie je problém. Obligátnej a často spomínanej 17. hodiny na posledné denné jedlo by sa mali držať len tí, ktorí si idú ľahnúť okolo ôsmej hodiny večer.

Věra Boháčová, DiS.

Súvisiace články