Laktózová intolerancia

Ako laktózovú intoleranciu (deficienciu laktázy) označujeme neznášanlivosť mliečneho cukru (laktózy). Príčinou je znížená aktivita či chýbanie enzýmu laktázy, ktorý v našom tráviacom ústrojenstve (resp. v tenkom čreve) štiepi mliečny cukor (disacharid laktózu) na jednotlivé monosacharidy – glukózu a galaktózu.

Pokiaľ dôjde k poruche štiepenia laktózy, tá následne slúži ako substrát pre baktérie, ktoré po premnožení vyvolávajú typické ťažkosti, ako sú nafukovanie, plynatosť, bolesti brucha, hnačka a iné, a to v závislosti od prijatého množstva laktózy v strave.

Rozlišujeme primárnu a sekundárnu laktózovú intoleranciu. Primárna je geneticky podmienená. U väčšiny cicavcov dochádza v dospelosti k pozvoľnému vyhasínaniu aktivity laktázy, ktorej miera závisí od rasy, zemepisnej šírky a pravidelnej konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov. V Škandinávii sa uvádza 4 – 10 % výskyt v populácii, v rovníkovej Afrike či v Ázii dosahuje výskyt 90 – 100 %. Na Slovensku má podľa odhadov 10 – 30 % populácie intoleranciu laktózy.

Sekundárna laktózová intolerancia vzniká v dôsledku ochorení, pri ktorých je poškodená sliznica tenkého čreva, po chirurgických zákrokoch na tráviacom ústrojenstve ako dôsledok ožarovania a iných. Vyriešením základnej príčiny môže v niektorých prípadoch dôjsť ku zvýšeniu tolerancie laktózy.

Základom liečby je úprava stravy s ohľadom na zdroje laktózy, prípadne doplňovanie enzýmu.

Čo jesť pri laktózovej intolerancii

Úpravy a reštrikcie v strave sa riadia záťažou deficitu laktázy. Záleží nielen od množstva skonzumovanej laktózy, ale tiež od zloženia jedál a jedálnička (teda či zdroj laktózy konzumujeme samotný, alebo s niečím), od toho, v akej kondícii sa nachádza náš črevný mikrobióm, a rovnako záleží na celkovom zdravotnom stave, vrátane toho psychického.

Zvyčajne je zásadné vylúčiť konzumáciu mlieka (najmä keď je konzumované samostatne), smotany (ešte viac „rizikové“ sú ich sušené varianty), jogurtov a ďalších mliečnych výrobkov, do ktorých je pridaná laktóza. Ďalej kyslé mliečne výrobky – u živých jogurtov dochádza k postupnému znižovaniu obsahu laktózy fermentáciou baktériami mliečneho kvasenia, ktoré môžu byť lepšie znášané. V rámci ľahších foriem je bezproblémová konzumácia niektorých syrov, ktoré laktózu takmer neobsahujú. Pri ich výrobe totiž dochádza k presunu 96 – 98 % laktózy do srvátky, zvyšná laktóza je odbúraná fermentáciou.

U ťažších foriem laktózovej intolerancie sa zo stravy vylučujú aj syry a maslo. Zásadné je čítanie zloženia potravín a výrobkov, kde sa môže laktóza tiež objaviť. Sú to napríklad niektoré druhy pečiva, sušienky, polevy, náplne, instantné pokrmy, koktaily. Laktóza sa tiež používa ako plnidlo do niektorých liekov, teda aj tam je potrebná opatrnosť. V prípade ťažších foriem laktózovej intolerancie už treba dôslednejšie v strave riešiť alternatívne zdroje vápnika. Pomôcť môžu napríklad sardinky (ktoré sa konzumujú aj s kostičkami), riasy, orechy, semená, kapustovitá a brukvovitá zelenina. Treba však počítať s nižšou využiteľnosťou vápnika z rastlinných zdrojov, preto sa odporúča poradiť sa o vhodnom zložení jedálnička s odborníkom. Výhodou môžu byť mlieko a mliečne výrobky bezlaktózové, ktoré stále obsahujú vápnik, ktorý je viazaný na bielkovinovú zložku. V niektorých prípadoch je nutné vápnik (často spoločne s vitamínom D, ktorý pomáha jeho využitiu) doplňovať medikamentózne či formou doplnkov.

Pavel Kohout, et al. Klinická výživa 

Rastlinné náhrady mlieka a mliečnych výrobkov

Pre prípravu nápojov či pokrmov tam, kde bežne používame mlieko, môžeme použiť rastlinné nápoje (podľa legislatívy sa nesmie nazývať mlieko nič iné ako produkt mliečnych žliaz cicavcov, neuvádzajú sa teda rastlinné mlieka, ale rastlinné nápoje). Z pohľadu technologického sú adekvátne k mlieku (koktaily, kaše a iné), ale nie sú výživovo adekvátnou náhradou mlieka.

Často sa laktózová intolerancia zamieňa za „alergiu na mlieko“. Neznášanlivosť mliečneho cukru je poruchou metabolizmu, alergia je reakciou imunitného systému na daný alergén, v tomto prípade na bielkovinu mlieka. Zatiaľ čo laktózová intolerancia má príznaky lokálne, alergia môže mať prejavy celkové, až vo forme anafylaktického šoku, a to už po požití veľmi malého, stopového množstva alergénu. Zatiaľ čo u alergie na bielkovinu kravského mlieka (ktorá je najčastejšia, ale často kombinovaná s alergiou na bielkovinu mlieka iných cicavcov) treba vylúčiť mlieko a mliečne výrobky z jedálnička, u laktózovej intolerancie je dôležité riešiť množstvo (či existenciu) laktózy v mlieku a mliečnych výrobkoch, záleží aj na skonzumovanom množstve. Pri intolerancii laktózy tiež nemusí vznikať nedostatok vápnika, ktorý je v mliečnych výrobkoch viazaný na bielkovinovú zložku. U alergie treba riešiť adekvátnu substitúciu.

Věra Boháčová, DiS.

Použité zdroje:

• Kohout P, et al. Klinická výživa. Praha: Galén, 2021, ISBN 978-80-7492-555-9
• Laktózová intolerance. Společnost pro výživu. 20. 12. 20218. On-line. K dispozici na: https://www.vyzivaspol.cz/laktozova-intolerance/
• Alergie nebo intolerance, znáte rozdíl? Vím, co jím. On-line. K dispozici na: Alergie nebo intolerance – znáte rozdíl? | Vím, co jím (vimcojim.cz)