Cholesterol je pre život nevyhnutná látka: predstavuje základný stavebný kameň pre bunkovú membránu, tvoria sa z nej steroidné hormóny, nevyhnutný je pre vznik žlčových kyselín. Otázkou zostáva, koľko cholesterolu potrebujeme v krvi. Cholesterol sa nerozpúšťa vo vode, a tak sa pre transport v krvnom prostredí musí „zabaliť“ do transportných systémov. Tie najdôležitejšie označujeme ako HDL a LDL, a hovoríme preto o dvoch cholesteroloch. Ten, ktorý je nesený časticou HDL, sa tradične označuje ako „dobrý“ (HDL) a ten, ktorý je naviazaný na transportér LDL, považujeme za „zlý“ (LDL). Cholesterol ako chemická látka je ale len jeden, takže v skutočnosti ide o stále tú istú substanciu – len má odlišný biologický „osud“.

1. Kamarát HDL

HDL-cholesterol sa k častici HDL pripojuje väčšinou z prebytkov cholesterolu v cievnej stene alebo z niektorých ďalších zdrojov. Preto sa HDL-cholesterol označoval ako dobrý, jeho nízka hladina v krvi je totiž spojená so zvýšením rizika infarktu. Časticu HDL si môžeme predstaviť ako vozík, ktorý vezie nadbytok cholesterolu smerom k pečeni na spracovanie. Má teda „čistiacu“ funkciu. Posledné výskumy ale ukazujú, že veľmi vysoká hladina „dobrého“ HDL-cholesterolu môže tiež prispievať ku zvýšeniu rizika cievnej príhody. Preto aj v tejto oblasti platí, že všetkého priveľa škodí!

2. Zlý brat LDL

Cholesterol naviazaný na časticu LDL sa nie náhodou označuje ako „zlý“. Naozaj nemá dobrú povesť, a niet divu – je hlavným zdrojom cholesterolu, ktorý sa usadzuje v cievnych stenách. Cievy tak strácajú svoju pružnosť a priechodnosť, a tak dochádza k chorobe zvanej kôrnatenie ciev (ateroskleróza). A potom už bohužiaľ často býva len krôčik k infarktu alebo mozgovej príhode…

Cieľové hodnoty LDL cholesterolu podľa odporúčania z roku 2019

Z tabuľky sa dozviete, aké hodnoty „zlého“ (LDL) cholesterolu v krvi sú považované za optimálne pre osoby s rôznou mierou cievneho rizika: pamätajte, že čím vyššie je riziko, tým viac by ste mali pracovať na znížení hladiny cholesterolu. A čo presnejšie znamenajú jednotlivé rizikové skupiny?

  • Nízke riziko: bežná, „zdravá“ populácia
  • Stredne zvýšené riziko: predovšetkým mladí diabetici bez ďalších rizikových faktorov
  • Vysoké riziko: osoby s vysokými hodnotami cholesterolu alebo krvného tlaku, pacienti s diabetom trvajúcim dlhšie ako desať rokov, osoby s poruchami funkcie pečene
  • Veľmi vysoké riziko: ľudia, ktorí už prekonali infarkt alebo cievnu mozgovú príhodu alebo majú komplikácie cukrovky
  • Extrémne riziko: pacienti, ktorí majú opakované srdcové infarkty napriek liečebným opatreniam


Poznáte príznaky cievnej mozgovej príhody? Stiahnite si PDF: