Obezita sa v súčasnej dobe stáva celosvetovou epidémiou, v rozvinutých krajinách sveta postihuje podstatnú časť dospelých a bohužiaľ už aj detskú populáciu. V Českej republike trpí na nadhmotnosť, či dokonca obezitu 71 % mužov a takmer 57 % žien, čo je doteraz najviac v histórii, a krajinu to radí na popredné miesta európskeho rebríčka. 

Obezita sa definuje ako zmnoženie tuku v organizme. Miera obezity môže závisieť od veku a pohlavia. Bežne nemožno určiť množstvo tuku v organizme, preto sa používa tzv. body mass index (BMI). Výpočet BMI (kg/m²) = hmotnosť v kg/výška (v metroch) × výška (v metroch).
Príklad: máte telesnú hmotnosť 70 kg a výšku 1,75 m: 70 delíme 3,06 = 22,87 kg/m², váš BMI je 22,87 kg/m².

Ako spoznáte, či ste obézni? 

U dospelých osôb považujeme za normálne hodnoty BMI 20–25 kg/m² u mužov a 19–24 kg/m² u žien, hodnoty u oboch pohlaví do 29,9 kg/m² sa klasifikujú ako nadhmotnosť, hodnoty nad 30 kg/m² sa považujú za obezitu.

Aké sú zdravotné riziká obezity podľa BMI?

Je potrebné si uvedomiť, že obezita je ochorenie, ktoré má závažné dôsledky – na zdravie, psychický stav a kvalitu života. Vystavuje svojich nositeľov vyššiemu riziku ďalších pomerne závažných chorôb. Klinické štúdie preukázali, že pri vzostupe BMI nad 27 kg/m² je oproti zdravej populácii výraznejšie riziko úmrtia, je niekoľkonásobne vyššie riziko vzniku cukrovky, vysokého krvného tlaku a ochorení srdca. Obezita predstavuje významný rizikový faktor srdcových a cievnych ochorení, ktorých komplikáciami sú mozgová mŕtvica alebo infarkt myokardu. U BMI nad 35 kg/m² sa zvyšuje riziko cukrovky 93-krát! Obézni ľudia majú ale aj väčšiu tendenciu k nádorovým ochoreniam. U žien hrozí hlavne rakovina maternice, prsníka, vaječníkov, u mužov je to rakovina prostaty a konečníka. Existuje však množstvo ďalších, nemenej závažných komplikácií obezity, ako sú väčšie opotrebovanie kĺbov (artróza), dna, problémy s dýchaním vrátane krátkodobých zástav dychu pri spánku (spánková apnoe), poruchy plodnosti a schopnosti otehotnieť, zažívacie ťažkosti (nadúvanie, zápcha), kožné problémy (ekzémy, strie, infekcie, preležaniny) a psychické problémy ako napr. depresia.

Zdravotné riziká všeobecne podľa výšky BMI:

BMI do 18,5 kg/m²
PODHMOTNOSŤ
zdravotné riziká: poruchy príjmu potravy, podvýživa;
BMI 18,5 – 24,9 kg/m²
NORMA
zdravotné riziká: žiadne vztiahnuté k telesnej hmotnosti;
BMI 25,0 – 29,9 kg/m²
NADHMOTNOSŤ
zdravotné riziká: ľahko zvýšené až zvýšené;
BMI 30,0 – 34,9 kg/m²
OBEZITA 1. stupňa
zdravotné riziká: stredne vysoké;
BMI 35,0 – 39,9 kg/m²
OBEZITA 2. stupňa
zdravotné riziká: vysoké;
BMI nad 40,0 kg/m²
OBEZITA 3. stupňa
zdravotné riziká: veľmi vysoké.

Sledujte svoju hmotnosť pomocou nástroja TU

Zdravotné riziko sa zvyšuje pri vyššom stupni obezity. Čím vyšší je BMI, tým vyššie je zdravotné riziko. Úlohu nehrá len vyšší BMI, ale aj rozloženie telesného tuku – zvýšenie rizika srdcovo-cievnych a metabolických komplikácií sa vyskytuje najmä pri takzvanom centrálnom type obezity, ktorý zistíme jednoduchým, ale dôležitým ukazovateľom – meraním obvodu pása. Hranica normy u žien je pod 80 cm, u mužov pod 94 cm. Vysoké zdravotné riziko hrozí pri obvode pása u mužov nad 102 cm a u žien nad 88 cm. Práve meraním obvodu pása je vhodné hodnotenie podľa BMI doplniť, aby sme zistili, kde sa nadmerné množstvo tuku ukladá. BMI samotný totiž hodnotí pomer hmotnosti a výšky, ale distribúciu (rozloženie) telesného tuku zhodnotiť nevie. Vyšší BMI môže byť tiež vyšší u osôb, ktoré pravidelne športujú a ktorých vyššia hmotnosť nie je z dôvodu vyššieho podielu tuku, ale vyššieho podielu svalov v tele.

V prípade detí a dospievajúcich sa BMI vypočítava úplne rovnako ako u dospelých. Je však dôležité zamerať sa na správnu interpretáciu výsledkov. Vzhľadom na to, že počas detstva a dospievania sa striedajú obdobia rastu a obdobia rastovej stagnácie, hodnoty BMI sa interpretujú na základe zasadenia do tzv. percentilových grafov, kde je, stručne povedané, uvedené rozpätie, v akom by sa mladý človek mal pohybovať. A rovnako ako u dospelých môže výšku BMI ovplyvniť podiel svalov v tele. V období detstva a dospievania je problematika telesnej hmotnosti často veľmi citlivou témou; interpretácia, napríklad práve vypočítaného BMI, by preto mala zaznieť z úst odborníka s vysvetlením všetkých súvislostí.

Čo robiť?

Viete o sebe, že vaša telesná hmotnosť nie je ideálna, a výpočet BMI vám potvrdil, že sa pohybujete v pásme nadhmotnosti či obezity? Nie je dôvod na paniku, podstatné je, či chcete tento stav zmeniť a zlepšiť tak dlhodobo svoje zdravie. Motivácia predstavuje prvý zásadný krok k úspechu! Chudnutie nie je záležitosťou jednorazového ani dlhodobého hladovania alebo prísnych diét, ale vecou úpravy jedálnička (zníženie príjmu energie a konzumácia zdraviu prospešnejších potravín) a pravidelnej fyzickej aktivity, ktorá pomôže dostať do rovnováhy váš príjem a výdaj energie tak, aby ste schudli a nižšiu hmotnosť si dlhodobo udržali. Pohyb má navyše celý rad nespochybniteľných zdravotných benefitov, ale to je na samostatný článok. Je úplne bežné a normálne, že neviete, ako na chudnutie. Radšej než sa púšťať do mnohokrát zdravotne riskantných krokov podľa rád z internetu, ktoré „zaručene a rýchlo povedú k schudnutiu“, oslovte svojho praktického lekára, internistu či kardiológa. Poradí vám, na koho sa obrátiť, pretože aj liečba obezity má svojich odborných lekárov, takzvaných obezitológov, ktorí majú potrebné vedomosti a skúsenosti. Dôležitú úlohu v procese chudnutia zohráva aj nutričný terapeut, odborník na výživu, ktorý vám môže pomôcť zostaviť individuálny vyvážený jedálniček podľa nastavených cieľov, a to s prihliadnutím na váš režim a aktuálny zdravotný stav. Odporúčanie dokáže prispôsobiť aj prípadným ďalším zdravotným problémom, ktoré vás trápia.

Věra Boháčová, DiS., redakcia MEDICAL TRIBUNE CZ