Cukor a ADHD, existuje súvislosť?

5 min. | 6. 1. 2025 | Garant: Věra Boháčová

ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder, p orucha pozornosti s hyperaktivitou) je najčastejším psychiatrickým ochorením detského veku, postihuje 6 – 8 % školských detí. Je zaťažená až 60 % psychiatrickou komorbiditou, dedičnosť je 75 %. Ide o neurovývojové ochorenie, mechanizmus vzniku zatiaľ nebol plne objasnený. Uvažuje sa o podiele chybnej regulácie metabolizmu dopamínu, serotonínu, prípadne noradrenalínu. Diskutuje sa aj o možnom vplyve nedostatku kyslíka pri pôrode a tiež o rizikových faktoroch, ktorým bolo dieťa vystavené ešte v prenatálnom období (teda v maternici matky), napr. rôzne infekcie. Na vzniku ADHD sa možno podieľa aj predčasný pôrod, užívanie drog alebo tabaku počas tehotenstva.^2–6

Základnými symptómami ADHD sú nepozornosť, impulzivita a hyperaktivita. Pri diagnostike sa používajú kritériá Medzinárodnej klasifikácie chorôb. ADHD sa u každého dieťaťa môže prejavovať inak, diagnostiku však uľahčuje práve prítomnosť základných symptómov. Tie sa musia u dieťaťa prejavovať dlhodobo a v rôznych situáciách a zároveň môžu byť nerovnomerne rozložené. S popísanými prejavmi sa môžeme stretnúť aj u adolescentov a dospelých. Až u dvoch tretín detí prejde ADHD do adolescencie a u polovice do dospelosti.^2–6

Cukor ako vinník?

ADHD a hyperaktivita u detí sú často spájané s cukrom ako príčinou tohto ochorenia. Cukor bol niekoľko desiatok rokov považovaný za vinníka hyperaktivity u detí a príčinu ich väčšej neposlušnosti.

Názor, že by cukor mohol viesť k väčšej neposlušnosti detí, sa po prvý raz objavil v lekárskej literatúre v roku 1922, podporený bol niekoľkými štúdiami v sedemdesiatych rokoch 20. storočia. Tie však mali celý rad limitácií a vedci ich čoskoro spochybnili. V roku 1994 otázku vyriešila veľmi dôkladná štúdia zverejnená v odbornom časopise New England Journal of Medicine. Skupina vedcov testovala bežných predškolákov a deti, ktorých rodičia uvádzali, že sú citlivé na cukor. Rodičia, ich deti ani výskumní pracovníci nevedeli, ktoré z detí dostáva jedlo s cukrom a ktoré stravu sladenú aspartámom a ďalšími umelými sladidlami. Pravidelné skúšky moču overovali, či deti nekonzumujú nič iné. A potom v päťsekundových intervaloch vedci vykonávali deväť rôznych testov kognitívneho a behaviorálneho výkonu. Štúdia došla k záveru, že cukor nijako neovplyvňuje ani chovanie detí, ani ich poznávacie funkcie. Komentár zverejnený k tejto štúdii jednoznačne uviedol: „Neexistuje dôkaz, že samotný cukor môže zmeniť dieťa s normálnou pozornosťou na hyperaktívne dieťa.” O rok neskôr došla k rovnakému záveru analýza, ktorá zhromaždila údaje zo všetkých publikovaných štúdií.^1,7

Podľa jednej hypotézy je to práve očakávanie rodičov, ktoré ovplyvní vnímanie ich detí po konzumácii sladkostí – teda rodičia detí, ktorí tomuto mýtu veria, naozaj uvádzajú zhoršenie chovania svojich potomkov po konzumácii cukru, a to aj napriek tomu, že k žiadnemu zhoršeniu objektívne dôjsť nemuselo. Medzi ďalšie vysvetlenia patrí skutočnosť, že deti často jedia sladkosti v spoločnosti iných detí (narodeninové oslavy a pod.), a toto prostredie ich môže vyzývať na neposlušnosť a zvýšenú hyperkinézu, rozjašenosť.

S vysokou pravdepodobnosťou je vzťah medzi príjmom jednoduchých sacharidov (cukrov) a hyperaktivitou ovplyvnený skôr očakávaním rodičov detí ako samotnými cukrami, ktoré hyperaktivitu alebo hyperkinézu podľa dostupných vedeckých dôkazov nespôsobujú.

Medzi ďalšie vysvetlenia tohto fenoménu patrí skutočnosť, že hyperaktívne deti majú často vysoký energetický výdaj, a preto vyhľadávajú zdroje ľahko dostupnej energie, medzi ktoré patria napríklad sladené nápoje či sladkosti. Alebo jednoducho deti „sú neposlušnejšie” v situáciách, kde sa vyskytujú sladkosti, ako sú napr. detské párty či narodeninové oslavy, a v tomto kolektíve ostatných detí sú logicky aj „živšie”.⁷

Aj keď bola vyvrátená súvislosť medzi ADHD a cukrom, nič to nemení na skutočnosti, že u detí by sme sa mali snažiť cukor v jedálničku (aj v pitnom režime) významne obmedzovať. Dôvodom je stále narastajúca prevalencia detskej nadhmotnosti a obezity, ale tiež súvislosť s kazivosťou zubov. V neposlednom rade je dôležité limitovať množstvo cukru a potravín obsahujúcich cukor z dôvodu návyku na sladkú chuť, ktorý je veľmi negatívnym vplyvom pri dotváraní stravovacích návykov v priebehu detstva a dospievania.²

Věra Boháčová, DiS.

Použité zdroje: