PODCAST: Prečo treba poznať diéty, ktoré majú aj nemajú radi kardiológovia

Aj napriek pozitívnym trendom zostávajú choroby srdca a ciev v Českej republike stále najčastejšou príčinou úmrtia. Podľa dát Európskej kardiologickej spoločnosti patríme medzi štáty s vysokým srdcovo-cievnym rizikom (sme na 3. stupni v štvorstupňovej škále rizikovosti). Aj keď v niektorých krajinách je riziko ešte vyššie, našim cieľom by malo byť priblížiť sa k tým, ktoré sú na tom s mierou rizika lepšie. Dôležitú úlohy na tejto ceste zaujímajú, okrem sofistikovaných spôsobov liečby, opatrenia životného štýlu, teda náš spôsob chovania vrátane stravovania.

Ateroskleróza (kôrnatenie tepien), ktorá je najčastejšou príčinou srdcovo-cievnych ochorení, sa vyvíja už od detského veku. Rozvinuté aterosklerotické pláty v tepnách hrozia rizikom „prasknutia“ s následným vznikom zrazeniny, ktorá môže počas pár desiatok sekúnd postihnutú tepnu uzatvoriť a spôsobiť i srdcový infarkt či mozgovú mŕtvicu. To sú príhody, ktoré môžu byť smrteľné, podľa niektorých štúdií až pre 60 % osôb. Dôležité je preto aterosklerotické postihnutie včas a účinne ovplyvňovať a zamerať sa pritom na rizikové faktory. Rizikom síce sú aj vrodené/genetické faktory, ale veľmi dôležitú úlohu zohráva naša životospráva, najmä sedavý spôsob života a nevhodné stravovanie.

V rámci prevencie srdcovo-cievnych ochorení je ideálne byť nefajčiarom, 30 minút denne sa hýbať, udržovať si optimálnu telesnú hmotnosť a obvod pása (ženy do 80 cm a muži do 94 cm), mať pod kontrolou krvný tlak, hladinu krvných tukov a krvného cukru, sledovaný by mal byť tzv. zlý cholesterol – LDL-cholesterol (prípadne non-HDL-cholesterol). Jeho odporúčané hodnoty sa pritom neustále znižujú, sprísňujú.

Prozápalová (proinflamačná) strava a prozápalový stav

Témou, ktorá sa v prevencii srdcovo-cievnych ochorení dostáva do popredia, je tzv. prozápalová (proinflamačná) strava a s ňou súvisiaci prozápalový stav. Ten má veľmi negatívny vplyv. Potvrdila to okrem iného rozsiahla štúdia, do ktorej sa zapojilo viac ako 200 tisíc zdravotníkov. Ukázalo sa, že pokiaľ strava dosahuje prozápalové vysoké skóre (vysoké hodnoty podľa skórovacieho systému), zvyšuje sa výskyt srdcovo-cievnych príhod. Jedným z dôvodov je tiež zvyšovanie prozápalového stavu v krvi. Naše tepny sú vystavené látkam, ktoré spôsobujú zápal v cievnej stene, poruchu jej funkcie a vznik aterosklerotických plátov. Veľkou témou v súvislosti s prozápalovou stravou je otázka vysoko spracovaných potravín. Aktuálne výskumy ukazujú, že tieto potraviny vedú k vzostupu výskytu srdcovo-cievnych príhod, vylúčiť ich z jedálnička má teda iste svoje výhody. 

Vplyv pečeňovej bunky

Vinníka môžeme hľadať v pečeňovej bunke, aj keď tak trochu neprávom. V nej sa tvoria aterogénne častice, ktoré potom poškodzujú naše tepny. Bunka však len reaguje na to, čo my robíme. Ako príklad môžeme uviesť konzumáciu fruktózy v sladených nápojoch. Pečeň ju nedokáže spracovať, a tak ju premieňa na tuky alebo ju „pošle“ do obehu, kde sa ale chová inak ako napríklad glukóza, a to oveľa horšie. Nejde však o fruktózu, ktorá je prirodzenou súčasťou ovocia. Tá je tradičnou súčasťou jedálnička a má tam svoje miesto (v evolúcii to zrejme bolo príčinou toho, že nám chutí sladké). Naše organizmy však nie sú pripravené na celkom nekontrolovaný prísun fruktózy v sladených nápojoch.

Ďalším nepriaznivým faktorom, tiež súvisiacim s pečeňovou bunkou, je centrálny tuk (resp. tuk v oblasti pása, obklopujúci vnútorné orgány). Z centrálneho tuku (ktorý súvisí s výškou obvodu pása) sa nám uvoľňujú voľné mastné kyseliny, ktoré môžu byť veľmi nevhodné, zvyšujú už spomínaný prozápalový stav organizmu a útočia na pečeňovú bunku. Pečeňová bunka je tak vystavená veľkej záťaži spôsobenej nekontrolovaným prísunom často nevhodných mastných kyselín, spomínanej fruktózy a tiež zápalových faktorov. Pečeňová bunka v sebazáchovnej reakcii sa potom zbavuje týchto nebezpečných látok formou ešte nebezpečnejších odpadov, teda aterogénnych častíc lipidov a ďalších zápalových činiteľov. Preto je zásadné zastaviť prísun nevhodných látok ešte pred pečeňovou bunkou, teda nepiť sladené nápoje a udržovať si optimálny obvod pása. Je tiež nutné začať včas, pretože čím dlhšie sme týmto rizikovým faktorom vystavení, tým horšie. Rizikový vek je u mužov nad 45 rokov, u žien nad 55 rokov. Vplyv má samozrejme tiež súčasný výskyt ďalších rizikových faktorov, ako je fajčenie, vysoký krvný tlak a cukrovka. Pokiaľ si od útleho detstva navykneme na určité režimové, ale nie drastické opatrenia, pri ktorých dôjde napríklad k miernemu zníženiu „zlého“ LDL-cholesterolu či krvného tlaku (nehovoriac o nefajčení), môžeme tým oddialiť alebo celkom odvrátiť neblahý vývoj v našich tepnách. Z vedeckých údajov vyplýva, že jedinci, ktorí sa rodia s veľmi nízkymi hodnotami LDL-cholesterolu a tieto hodnoty u nich pretrvávajú, infarkty takmer nepoznajú.

Stredomorská strava

Výskumy sa tiež zaoberajú tým, aký spôsob stravovania je tou najlepšou prevenciou srdcovo-cievnych ochorení. Veľmi dobre v tejto súvislosti vychádza stredomorská strava a ukazuje sa ako jedna z najúčinnejších. Dokladá to napríklad veľká štúdia zahŕňajúca 10 tisíc osôb, ktoré boli sledované po dobu 5 – 7 rokov. Cielenou edukáciou zahŕňajúcou úpravu zloženia stravy sa dosiahol veľmi pozitívny efekt – zníženie výskytu srdcovo-cievnych príhod o cca 30 %. Všetky pozitívne vplyvy boli len a len na základe úpravy stravovania. Súčasne v ťažkých časoch boli vykonané štúdie zaoberajúce sa znížením energetického príjmu a zvýšením výdaja u vysoko rizikových pacientov – diabetikov. Tu sa však pozitívny efekt nepotvrdil, avšak išlo o štúdie, ktoré neriešili zloženie stravy. Ukazuje sa teda, že samotné zníženie príjmu energie nemusí mať, najmä u vysoko rizikových pacientov, výrazný efekt.

Skúšala sa aj prísnejšia vegánska, portfólio strava. Mala pomerne dobrý efekt (podobný ako stredne účinné lieky) na krvné tuky a prozápalové parametre, ale respondentov bol nízky počet (niekoľko desiatok) a väčšina účastníkov ju nebola schopná držať viac ako 1 – 1,5 roka. Navyše pri nesprávnej skladbe môže ísť o rizikový štýl stravovania. 

Dobre vychádza tiež lakto-ovo-vegetariánska strava (bez mäsa, ale s možným príjmom vajec a mliečnych výrobkov), možno ešte lepšie pesco-vegetariánska (ktorej súčasťou sú tiež ryby), teda lepšie strava vegetariánska doplnená o plody mora.

Pozitívne efekty rôznych spôsobov stravovania sa odrážajú v odporúčaniach už v úvode spomínanej Európskej kardiologickej spoločnosti z roku 2021. Dá sa s nimi súhlasiť (zníženie spotreby cukru a sladených nápojov, dostatočná konzumácia zeleniny a ovocia, zníženie konzumácie tukov s prevahou nasýtených mastných kyselín a ich nahradenie tukmi s prevahou mastných kyselín nenasýtených či zdrojov sacharidov z celozrnných výrobkov a i.), aj keď s niektorými skôr teoreticky, reálne uskutočniteľné príliš nie sú. Príkladom je spotreba soli do 5 g, vlákniny v množstve až 45 g na deň, čo sa dá v našich podmienkach len veľmi ťažko dodržať. Dôležitá je preto správna interpretácia a praktický návod, ako jedálniček ozdraviť. V odporúčaniach je riešená aj spotreba alkoholu smerujúca aj v doposiaľ zhovievavejšom prostredí kardiovaskulárnych ochorení skôr k abstinencii.

Záverom

Z doterajších odborných údajov vyplýva, že zloženie stravy je dôležitejšie ako energetické výpočty. Najlepšie údaje sú u stredomorskej stravy a z nej odvodených ďalších variantov bližšie k vegetariánskemu spôsobu stravovania s doplnením rýb. V rámci našich podmienok to znamená obmedzenie príjmu jednoduchých sacharidov (cukrov) a živočíšnych tukov či ďalších potravín s prevahou nasýtených mastných kyselín. Dôraz treba klásť na pohybovú aktivitu, štíhly pás a optimálnu telesnú hmotnosť. To sú prvé jednoduché rady a informácie, ktoré môžu mať významný štartovací efekt, pokiaľ ich ľudia vypočujú (a vezmú si ich k srdcu) už v ambulancii kardiológa. Z konkrétnych jednoduchých rád (napríklad ešte pred konzultáciou s nutričným terapeutom) môžeme uviesť:

• nepoužívajte výťah, choďte jednu stanicu peši,
• vynechajte 1 – 2 dni v týždni mäso, prípadne si dajte rybu,
• obmedzte sladené nápoje, alkohol, sladkosti, biele pečivo na polovicu doterajšieho príjmu,
• jedzte o polovicu viac zeleniny a ovocia.

Podľa prednášky spracovala Věra Boháčová, DiS.

Zdroj:

Prednáška prof. MUDr. Jana Piťhu, CSc., kardiológa a vaskulárneho špecialistu Kliniky kardiológie a Laboratória pre výskum aterosklerózy IKEM, predsedu Fóra zdravej výživy, ktorá zaznela na Celoštátnej odbornej konferencii „Nezdravé názory na zdravé stravování“ v októbri 2023 v pražskom IKEM. Prezentácia je k dispozícii na webových stránkach Fóra zdravej výživy na: https://www.fzv.cz/wp-content/uploads/2023/10/01-J.Pi%C5%A5ha_prezentace.pdf