Módne diéty: Keto a spol.

7 min. | 5. 9. 2023 | Garant: Věra Boháčová

Ketogénna diéta, ale tiež low carb (nízkosacharidová) či iné ďalšie (napr. Atkinsonova, zo širšieho uhla pohľadu napr. aj paleo), v ktorých je významne obmedzované množstvo sacharidov v strave (v prípade keto diéty až extrémne), patrí aktuálne medzi najčastejšie diskutované tzv. módne diéty. Súčasne sú v médiách často popularizované, a nielen v rámci reklamných prednášok sľubujú výrazné znižovanie telesnej hmotnosti bez hladovania.

A vzhľadom na to, že nám populácia priberá a „nudné“ odporúčania odborníkov o striedmosti v strave a pravidelnom pohybe už všetci poznajú, výživové trendy tohto typu sú u verejnosti často veľmi populárne. Aj keď sa v prípade týchto diét nehovorí len o redukcii telesnej hmotnosti.

Ako na každom výživovom smere/trende môžeme aj v prípade nízkosacharidových a ketogénnych diét nájsť isté pozitíva. Ale majú tiež celý rad úskalí a na tie je dobré myslieť.

Za stravu s obmedzením sacharidov tak môžeme považovať tú, ktorá začína už znížením podielu sacharidov v strave pod odporúčané optimum v rámci výživových odporúčaní, teda pod 45 % denného príjmu energie. Teda pri energetickej hodnote napríklad 8 400 kJ (2 000 kcal) je to menej ako 222 g sacharidov na deň.

Samozrejme existujú aj prísnejšie varianty. Tieto diéty navyše existujú vo forme low carb high protein (nízkosacharidová vysokobielkovinová) alebo low carb high fat (nízkosacharidová vysokotuková). O nízkosacharidovej strave hovoríme vtedy, pokiaľ je obsah sacharidov v strave nižší ako 130 g za deň. Ketogénna diéta potom redukuje množstvo sacharidov na úroveň do niekoľko desiatok gramov (zvyčajne 50 g a menej) na deň, obsah bielkoviny sa znižuje na nevyhnutné minimum a 90 % prijatej energie pochádza z tukov.

Zdrojom sacharidov v našej strave sú všeobecne chlieb a pečivo, prílohy (ryža, cestoviny, zemiaky, ale aj napr. kuskus, bulgur a iné), ostatné obilniny a výrobky z nich, strukoviny, ovocie, zelenina a samozrejme cukor v rôznych formách a potraviny obsahujúce cukor. Podľa prísnosti nízkosacharidovej diéty sa u tých miernejších vylučuje cukor a potraviny s ním, môže sa zaraďovať obmedzené množstvo príloh (s dôrazom na tie s vyšším obsahom vlákniny), ovocie, zelenina, u tých najprísnejších už nie je priestor ani na prílohy (pokiaľ nie sú z iných zdrojov, ako napríklad cestoviny z múk orechov, syrov, vajec a pod.) a minimum povoleného množstva sacharidov je hradené zo zeleniny, obmedzene z ovocia.

Čo znamená výrazné zníženie sacharidov v strave?

Treba rozlišovať rôzne prístupy tak, ako ich môžeme pozorovať v praxi. Za celkom bezproblémové a jednoznačne odporúčajúce môžeme uviesť znižovanie príjmu sacharidov na úrovni pridaného cukru, sladených nápojov, cukroviniek a prípadne bieleho pečiva. Dosiahneme tým nielen zníženie množstva sacharidov v strave (a nemusí byť ani reč o nízkosacharidovej strave), ale tiež pokles energetickej hodnoty stravy (pokiaľ nebudeme chute kompenzovať zvýšenou konzumáciou napr. potravín bohatých na tuk) a nemusíme sa ani báť nutričných nedostatkov.

V prípade klasických nízkosacharidových diét je potom potrebné riešiť (s ohľadom na povolené množstvo sacharidov), z akých zdrojov bude povolené množstvo sacharidov hradené. Samotné zníženie ich podielov v strave nestačí a treba uvažovať nad súčasným príjmom vlákniny a dávať priestor z tohto pohľadu nutrične hodnotným zdrojom. Otázkou je tiež kalorická hodnota nízkosacharidovej stravy. Redukčný režim sa dá dosiahnuť znížením príjmu energie a toto treba v jedálničku zohľadniť. Pri znížení podielu sacharidov v strave by mal byť tiež riešený obsah ostatných živín so zameraním na nutrične výhodné zdroje, čo predpokladá istú dávku znalostí o výžive. V neposlednom rade treba (ideálne za pomoci odborníka) vziať do úvahy aktuálny zdravotný stav a režim každého, kto sa rozhodne nízkosacharidovú stravu dodržiavať.

Výrazné zníženie množstva sacharidov v strave, s ktorým sa stretávame u ketogénnej diéty, na zvyčajne 40 – 50 g sacharidov na deň, vedie k tzv. ketóze, teda stavu, kedy organizmus v dôsledku nedostatku sacharidov využíva ako zdroj energie ketolátky v krvi, ktoré vznikajú odbúravaním tukov. Dochádza aj pri nej ku zmenám metabolizmu v mozgu. Pri týchto diétach je väčšina energie hradená tukmi, ktorých obsah v strave sa významne zvyšuje, a to až na 90 % denného príjmu energie.

Nízkosacharidové diéty a keto – áno, alebo nie?

Nízkosacharidové diéty môžu pomôcť s redukciou telesnej hmotnosti, v prevencii aj liečbe inzulínovej rezistencie či diabetu 2. typu, miernejšie varianty môžu byť výhodné aj u diabetikov 1. typu, a snáď aj u niektorých ochorení tráviaceho traktu. Vo všetkých prípadoch je však možné pozitívne výsledky dosiahnuť aj bez využitia nízkosacharidovej diéty, ktorá nemusí vyhovovať úplne každému, a to správne zostaveným jedálničkom a primeranou pohybovou aktivitou.

Ich dodržiavanie (najmä v začiatkoch) môžu sprevádzať bolesti hlavy, nedostatok energie, zvýšené straty niektorých vitamínov a minerálnych látok, zápcha a ďalšie negatívne vplyvy. Pri dlhodobejšom dodržiavaní môže dochádzať k nutričným nedostatkom, zápche, hovorí sa tiež o metabolických komplikáciách spojených napríklad s metabolizmom tukov či kyseliny močovej.

Ketogénna diéta sa s úspechom uplatňuje najmä v liečbe epilepsie u detí. Skúma sa jej vplyv u Alzheimerovej choroby, psychiatrických ochorení či niektorých typov rakoviny. Presvedčivé dôkazy však zatiaľ chýbajú. Táto diéta prináša so sebou celý rad úskalí. Od nevoľnosti cez únavu, zápchu, hypoglykémiu až po dlhodobé riziká, medzi ktoré patrí napr. osteoporóza, poruchy metabolizmu tukov, žlčníkové či obličkové kamene.

Čo povedať na záver?

Nízkosacharidové diéty môžu byť s výhodou využívané pri riešení niektorých častých zdravotných problémov Slovákov, najmä tak častej nadmernej telesnej hmotnosti, či pri prevencii a liečbe diabetu 2. typu. Majú však aj celý rad úskalí a jedným z nich môže byť už samotná náročnosť dodržiavania takej diéty (najmä ich prísnejších variantov). Treba si uvedomiť, že u nízkosacharidovej diéty treba klásť dôraz nielen na samotné sacharidy, ale tiež na ostatné zložky stravy. V neposlednom rade je vhodné jej dodržiavanie konzultovať s odborníkmi (s ošetrujúcim lekárom a nutričným terapeutom), ktorí pomôžu zhodnotiť, či je to spôsob stravovania, ktorý je vhodný pre konkrétneho človeka. Do úvahy treba brať aktuálny zdravotný stav, vek, stravovacie návyky aj denný režim.

Ketogénna diéta je (na rozdiel od nízkosachariových diét) veľmi špecifická s jasnými pravidlami a zložením. Jej dodržiavanie by malo byť podmienené odbornými konzultáciami tak pred jej zahájením, ako aj v jej priebehu. Prináša so sebou tiež oveľa viac úskalí a zdravotných rizík, na ktoré ľudia snažiaci sa pomocou tejto diéty schudnúť často zabúdajú. Riziko treba vnímať aj v ľahkej dostupnosti týchto diét na komerčnej báze.

Nízkosacharidové diéty alebo ketogénna diéta sú najčastejšie propagované ako dobrý spôsob redukcie hmotnosti. Treba si uvedomiť, že cieľom je nielen zníženie telesnej hmotnosti, ale tiež jej udržanie a predchádzanie zdravotným komplikáciám či ich súčasné ovplyvňovanie.

Použité zdroje: