Životný štýl a depresia

 2 min.  |   13. 1. 2021  |   Garant: Martin Anders


Okrem vyváženého stravovania hrá neoddeliteľnú úlohu aj fyzická aktivita, ktorej dôležitosť sa ukazuje najmä v posledných rokoch. Na prevenciu a kontrolu chorôb, ku ktorým patrí aj depresia, sa odporúča u dospelého aspoň 2,5 hodiny aeróbneho cvičenia strednej intenzity, napr. rýchla chôdza, čím sa posilňujú svaly počas týždňa. Avšak podľa prieskumov približne tretina českej populácie nemá žiadnu fyzickú aktivitu a polovica len v nízkej miere, a to napriek tomu, že fyzická aktivita môže mať antidepresívne účinky predovšetkým u pacientov, kde sa depresia pridružuje napr. ku kardiovaskulárnym ochoreniam.

Jednou z hypotéz je, že ak sa ocitne v stresovej situácii zdravý človek, zvyčajne sa venuje voľnočasovej aktivite, ako je napr. šport, zatiaľ čo ľudia trpiaci na depresívne syndrómy siahnu najčastejšie po lieku na upokojenie alebo po alkohole či inej návykovej látke. Pritom je dokázané, že pravidelné aeróbne cvičenia, ako sú beh, bicyklovanie alebo chôdza, v zime bežky, majú tiež výrazný vplyv na to, ako sa človek cíti. Pokiaľ sa teda cítite na dne alebo ste preťažení, skúste sa ísť na chvíľu prejsť alebo si zabehať. Budete prekvapení, ako tento jednoduchý postup pomôže uvoľniť stres a úzkosť a pozdvihnúť vášho ducha. K fyzickým aktivitám pomáhajúcim zvládať depresiu patrí beh, joga a tanec. Pozitívny vplyv môže mať tiež napr. hudba, relaxačný kúpeľ, masáž a aromaterapia.

K potravinám, ktoré sú prospešné pre zdravie a môžu pozitívne ovplyvniť aj náladu, patria:

  • jedlá bohaté na omega-3-nenasýtené mastné kyseliny, najmä ryby,
  • ovocie, zelenina, najmä avokádo,
  • orechy, predovšetkým kešu a vlašské, semienka, chia semienka,
  • cereálie,
  • ustrice.

Dôležité je pravidelné stravovanie, dodržiavanie pitného režimu počas dňa a obmedzenie konzumácie sladkostí a sladkých nápojov. Okrem správneho stravovania a dostatku pravidelného pohybu treba dbať aj na niekoľko ďalších zásad:

  • pravidelnosť a rytmus v denných činnostiach,
  • pravidelné ranné vstávanie s krátkym cvičením,
  • pokojné rodinné rituály, ako je spoločné stolovanie alebo výlety, spoločenské aktivity,
  • láskyplné vzťahy v rodine,
  • dostatok priateľov,
  • dobré vzťahy na pracovisku,
  • plánovanie aktivít,
  • dostatok príjemných zážitkov, čas na koníčky a záujmy a kultúru,
  • pravidelný odpočinok,
  • pravidelný spánok,
  • obmedzenie alkoholu, vyvarovať sa fajčenia.

hlasování

0 (0)

Štítky:
depresie
depresívna porucha
životný štýl
prevencia

Súvisiace články

Aký mikrobióm, také zdravie

 4 min.  |   24. 6. 2024  |   redakcia
Rovnováha medzi rôznymi druhmi mikroorganizmov je nevyhnutná pre udržanie zdravia, je ale relatívne krehká.
Bipolárna afektívna porucha je závažné a dlhodobé duševné ochorenie, u ktorého príčiny vzniku neboli doteraz úplne objasnené.

Vidieť pacienta ako celok sa dá – keď funguje spolupráca

 5 min.  |   18. 8. 2023  |   redakcia
Nebuďte len pasívnym prvkom, ktorý sa necháva posúvať z jednej ordinácie do druhej. Hlavným odborníkom na svoj život ste predovšetkým Vy.
Aj keď je depresia liečiteľným ochorením, uvádza sa, že len 30 percent liečených pacientov dosiahne plné odznenie príznakov liečenej epizódy ochorenia.
Potravinové doplnky, ale aj niektoré potraviny môžu s našimi liekmi rôzne reagovať, a to nie vždy žiaducim spôsobom.

10 mýtov o depresii

 2 min.  |   15. 8. 2020  |   Martin Anders
Vzhľadom k tomu, že depresia má veľmi široké spektrum príznakov, existuje o tomto ochorení plno mýtov a predsudkov. Aj preto treba o nej hovoriť a nebáť sa jej.

Depresia a spánok

 2 min.  |   4. 1. 2021  |   Martin Anders
Poruchy spánku patria k najčastejším prejavom sprevádzajúcim depresívne stavy.

Aj mierny covid môže spôsobiť postcovidový syndróm

 9 min.  |   9. 1. 2025  |   redakcia
Ten potom chorého sprevádza mesiace až roky.

Depresia a životný štýl

 7 min.  |   30. 4. 2023  |   Martin Anders
Spolu so správnym nastavením liečby je dôležitá aj zmena životného štýlu od výživy až po nájdenia nového vzťahu k sebe samému.

Čo vedie k diagnóze depresie

 2 min.  |   2. 2. 2020  |   Martin Anders
Základom je včas navštíviť všeobecného lekára, prípadne psychiatra, klinického psychológa, alebo sa zveriť svojmu lekárovi akejkoľvek odbornosti.

Nastavenie cookies

Na našom webe používame súbory cookie.

Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, ale o iných môžete rozhodnúť sami.