Desiatovať, alebo nedesiatovať?

Na otázku, či je dobré desiatovať, alebo naopak radšej nedesiatovať (teda nepridávať k hlavným jedlám dňa ďalšie navyše), nie je jediná správna odpoveď.

V strave sa vypláca pravidelnosť a rozloženie z nej prijatej energie do menších častejších dávok. Optimálne je jesť po cca 2,5 – 3 hodinách, jedlo rozložiť tak, aby prestávky medzi jednotlivými jedlami neboli dlhšie ako 4 hodiny.

Pri dlhších prestávkach stačíme viac vyhladnúť a následné jedlo musí byť často väčšie (s väčším množstvom energie), aby nás porcia uspokojila. A keď sme viac vyhladnutí, jeme rýchlo a ľahšie sa prejeme, pretože žalúdok potrebuje čas (asi 20 minút) k tomu, aby vysielal signály, že sa plní, a k prejedeniu tak nedošlo. A ruku na srdce, ako rýchlo a aké množstvo sme schopní zjesť, keď máme veľký hlad? Aby sa tak nestalo, niečo malé na zjedenie (desiata alebo olovrant) sa medzi hlavnými jedlami dňa hodí. Zároveň sa tým môže zabrániť konzumácii menej vhodných potravín a nápojov (chute s hladom dohromady sa ovládajú oveľa horšie). Pokiaľ teda máme viac ako 4 hodiny rozostup medzi jednotlivými hlavnými jedlami dňa (raňajky – obed – večera), je dobré si dať aspoň malé občerstvenie. Jednoznačnejšie je to medzi obedom a večerou, kedy je prestávka medzi jedlami takmer vždy dlhá.

Desiata sa do značnej miery riadi tým, kedy vstávame a raňajkujeme. Pokiaľ je to veľmi skoro, môže byť do obeda pomerne dlhý čas, a potom sa oplatí dať si desiatu. Ak má niekto to šťastie, že môže vstávať neskôr, a teda neskôr aj raňajkuje, a zároveň obeduje v štandardnom čase, desiata nie je nevyhnutná. U detí by sme však mali na desiatej trvať. Desiata u detí zabezpečuje potrebnú energiu na dôležité aktivity, či už hovoríme o deťoch predškolského, alebo školského veku, u ktorých desiata zabezpečuje aj lepšie sústredenie na výuku. Nie nadarmo je v rámci školských rozvrhov naplánovaná okolo 9.30 – 10.00 hod. veľká prestávka určená práve na desiatu.

Neexistuje ani jedna správna odpoveď na otázku, ako by mala správna desiata vyzerať. Líši sa podľa situácie.

Pri desiatach detí by sme mali jednoznačne dbať na ich vyváženosť, teda aby desiata poskytovala nielen potrebnú energiu, ale bola tiež správne vyvážená. Ideálne aby obsahovala dôležité zdroje sacharidov (napr. pečivo, chlieb, müsli a pod.), bielkovín (napr. šunka, vajce, syr, nátierka a iné), trochu tuku a doplnená bola ovocím či zeleninou (viac o školských desiatach sa môžete dočítať v článku, ktorý je celý venovaný práve im: Desiate pre školákov). Rovnako môžeme postupovať aj pri skladaní desiatej alebo olovrantu pre dospelých. Niekedy ale stačí, aby desiata alebo olovrant vhodne  doplnili hlavné jedlá a tak sa zachovala čo najväčšia pestrosť v rámci celodenného jedálnička. Občerstvenie je tiež dôležitá vždy pred pohybovou aktivitou (ideálne niekoľko desiatok minút vopred).

Desiata a olovrant môžu byť pripravené tak na slano, ako aj na sladko, prispôsobujú sa dennému režimu, zdravotnému stavu, ale pokojne aj chuťovým preferenciám.

Věra Boháčová, DiS.