Ultra-spracované potraviny – pomoc, alebo hrozba?

 5 min.  |   13. 11. 2025  |   Garant: Věra Boháčová

Jedlo, a stravovanie vôbec, je nevyhnutnou súčasťou našich životov. Jesť jednoducho musíme. Energiu a dôležité látky pre svoje fungovanie náš organizmus nevie získať inak ako z toho, čo zjeme a vypijeme. Ako by naša strava mala vyzerať, nám hovoria odborné odporúčania, ale nielen tie. Bez niektorých rád by sme sa vo verejnom priestore radšej zaobišli. Či už ale ide o odporúčania odborné, alebo menej odborné, aktuálne sa v jednom zhodujú, a to je varovanie pred ultra (alebo tiež vysoko priemyselne) spracovanými potravinami.

Čo sú vysoko spracované potraviny a čím nám môžu škodiť?

Neustále pribúdajú dôkazy o tom, že vysoko priemyselne spracované potraviny majú negatívny vplyv na naše zdravie, najmä ak ich konzumujeme často a vo veľkom množstve. Sú spájané najmä s tzv. civilizačnými chorobami. V súvislosti s vysoko priemyselne spracovanými potravinami sú najčastejšie spomínané sladené nápoje, cukrovinky a balené občerstvenie (snacky), energetické nápoje, instantné a dehydrované výrobky, polotovary na rýchlu prípravu pokrmov, výrobky rýchleho občerstvenia (fast food) a pod. Výhodnejšie je teda stravovať sa pomocou bežných potravín a tie len jednoducho spracovávať v rámci prípravy pokrmov. Na druhej strane treba spomenúť, že nie všetky spracované výrobky je nutné hneď odsudzovať. Záleží od frekvencie konzumácie, od skonzumovaného množstva a, v neposlednom rade, od celkového zloženia jedálnička. Napovedať môže tiež zloženie a výživové hodnoty.

Obľube vysoko spracovaných potravín nahráva často výrazná chuť (vďaka obsahu soli, cukru, tuku alebo ďalších ochucujúcich látok), ľahká príprava, resp. jednoduchý spôsob, ako sa najesť. Nekladieme si príliš veľké nároky na to, či si vieme sami potraviny spracovať a pripraviť z nich pokrmy. To však znamená, že len ťažko ovplyvníme, aké parametre bude naša strava mať. Nemáme šancu ovplyvniť, koľko a akých zložiek je v spracovaných potravinách, a to napríklad aj takých, ktoré by bolo dobré v jedálničku obmedzovať. Často kvôli nim prijímame aj nadmerné množstvo energie.

V súvislosti so spracovanými potravinami a vysoko spracovanými potravinami často počúvame aj pojem konzervované potraviny, niekedy sa tieto pojmy dokonca zamieňajú. Nie je to ale úplne to isté.

Vysoko spracované potraviny vs. konzervované potraviny

Konzervované potraviny fried (predtým u nás uvádzané ako polotovary) predstavujú skupinu pohotových potravín, ktoré sú výrobcom viac či menej spracované tak, aby príprava pokrmov z nich bola pohodlná a šetrila čas a energie. Delíme ich do niekoľkých stupňov (stretnúť sa môžeme s delením do štyroch alebo piatich stupňov):

Stupeň 0: Základným stupňom je poľnohospodársky produkt (neopracovaná surovina):

– priama konzumácia (zelenina, ovocie),

– nutná úprava pred konzumáciou (obilie, cibuľa, čerstvo zabitá hydina a iné).

Stupeň 1: Produkt na kuchynskú úpravu:

– suroviny, ktoré pred tepelným opracovaním vyžadujú ďalšiu kuchynskú úpravu. Tou môže byť krájanie, lúpanie, strúhanie a pod. (napr. múka, oprané triedené zemiaky, delené mäso a ďalšie).

Stupeň 2: Produkt na tepelnú úpravu:

– môže byť bez ďalšej prípravy priamo tepelne upravený (sušené cestoviny, mrazená zelenina, paradajkový pretlak, lúpané zemiaky, obaľované rybie filé a iné).

Stupeň 3: Produkt tepelne upravený:

– pripravený na kombináciu s ďalšou zložkou (napr. mlieko, voda a i.) – jej pridaním vytvoríme pokrm na konzumáciu,

 – najčastejšie instantné a dehydrované výrobky (napr. instantné kaše).

Stupeň 4: Hotový pokrm (alebo jeho zložka) pripravený na ohrev:

– stačí pred konzumáciou iba ohriať, prípadne vyžaduje krátke dohotovenie (napr. konzervy hotových pokrmov, mrazené vopred vypražené hranolky, vopred vypražený syr a pod.).

Stupeň 5: Potravina alebo pokrm pripravené na konzumáciu:

– potraviny určené na okamžitú konzumáciu, či už za studena, alebo za tepla (napr. pečivo, údeniny, obložené bagety, ale aj teplé pokrmy s donáškou aj pokrmy v podnikoch spoločného stravovania vrátane fastfoodu).

Vysoko spracované potraviny a pokrmy môžeme označiť ako konzervované potraviny tých najvyšších stupňov. Pri konzervovaných potravinách je teda potrebné vnímať ich stupeň, zloženie a samozrejme aj celkové zloženie jedálnička. Konzervované potraviny nižších stupňov sú často potraviny upravené veľmi bezpečne (napríklad len mechanicky) a žiadne výživové zákernosti v nich vidieť nemusíme.

Pokiaľ patríte medzi tých, ktorí často využívajú vysoko spracované potraviny (alebo viac predpripravené potraviny) preto, že neviete, ako si potraviny máte jednoducho spracovať sami, získate v nasledujúcich článkoch jednoduché tipy, v ktorých vám priblížime, ako na to. Bude to stáť síce trochu viac vášho času, na druhej strane môžete týmto spôsobom celkom ušetriť, a hlavne lepšie ustrážiť výživové parametre svojho stravovania. Ponúkneme aj tipy na „domáce konzervované potraviny“, pri ktorých sa o kvalitu zloženia báť nemusíte.

Zdroje:

Věra Boháčová, DiS.

Súvisiace články
O bielych jedoch v našej strave často počujeme, píše sa o nich, riešia sa. Najčastejšie sú v súvislosti s nimi spomínané soľ, cukor a biela múka. Ale sú to naozaj jedy? Poďme sa na ne pozrieť zblízka…
250 g sacharidov / 80 g tukov / 95 g bielkovín / 8 800 kJ (2 100 kcal)

Nie je tuk ako tuk

 2 min.  |   29. 2. 2020  |   redakcia
Tuky sa delia na tzv. zdravé a nezdravé. Viete ale presne, čo si pod tým treba predstaviť?

Ako sa lieči alergia?

 3 min.  |   28. 3. 2023  |   Norbert Pauk
Terapia alergie sa okrem iného odvíja od spúšťača, ktorý imunitné reakcie naštartuje. Hlavným spôsobom boja s alergiou je eliminácia styku s alergénom, teda vyhnúť sa stretnutiu s dráždivou látkou.

Diéta pri akútnej pankreatitíde

 10 min.  |   29. 7. 2022  |   Věra Boháčová
Pankreatitida je neinfekční onemocnění slinivky břišní, při jehož vzniku se může uplatňovat celá řada příčin, někdy i neznámých.

Ako drobnými krokmi zmeniť životosprávu k lepšiemu

 7 min.  |   21. 1. 2025  |   redakcia
Bohužiaľ, praktiky štýlom „všetko, alebo nič“ prakticky nefungujú. Prehnaná motivácia vedie k neudržateľnosti tempa a predčasnému zlyhaniu.
Zdravé stravovanie neznamená vždy to isté čo diéta. Pokiaľ si nie ste istí s výberom, pomôže vám naše desatoro.
Väčšina diabetikov potrebuje stravu, ktorá obsahuje približne 250 gramov sacharidov, 80 gramov tukov, 95 gramov bielkovín (teda 2100 kcal/deň). Jednoduchý návrh kombinovateľného jedálnička si môžete prispôsobiť tak, aby vyhovoval vašim možnostiam aj chuti. Raňajky 250 ml mlieka 2 rožky (biele alebo tmavé) alebo 1 rožok a 1 krajec chleba 20 gramov masla 50 gramov šunky, tvarohu, syra 1 veľká rajčina Desiata 1 ks ovocia alebo malá šálka drobného ovocia Obed Polievka zeleninová s vajcom 100 gramov bravčový prírodný plátok 3 stredne veľké zemiaky Uhorkový šalát z polovice šalátovej uhorky s octovou zálievkou Olovrant téglik bieleho jogurtu s 1 ks ovocia alebo malou šálkou drobného ovocia (mandarínka, malý pomaranč, jablko, borievky…) Večera Kura na paprike prírodné 100 gramov 5 polievkových lyžíc dusenej ryže Hlávkový šalát s jogurtovým dresingom alebo 2 tenké krajce chleba 20 gramov masla 50 gramov debrecínskej pečienky (alebo 50 gramov syra Eidam) 1 vajce 1 paprika čerstvá 2. večera 1 ks žemle celozrnnej, 1 malý krajec chleba 200 ml kefíru (mlieka) Rámcové jedálničky pre diabetikov s rôznym obsahom sacharidov nájdete TU.

Ako vzniká nadhmotnosť a obezita?

 2 min.  |   9. 8. 2024  |   Peter Marko
Nielen strava a nedostatok fyzickej aktivity, k nadváhe a obezite prispieva množstvo ďalších faktorov.
V rámci dodržiavania každej diéty, a tá pri dyslipidémiách nie je výnimkou, je veľmi dôležitý výber potravín.

Nastavenie cookies

Na našom webe používame súbory cookie.

Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, ale o iných môžete rozhodnúť sami.