Václav, 62 rokov

Václav nikdy nebol na zdravú životosprávu. Od mladosti fajčil, niekedy menej, niekedy viac – podľa toho, aký mal stres v práci alebo v osobnom živote. Jedol to, čo mu najviac chutilo, teda „klasickú“ českú kuchyňu. Tohto roku v zime dovŕšil 62 rokov, ale on, ani jeho najbližší už nikdy neoslávia jeho narodeniny tak ako predtým.

Pracoval ako vedúci pracovník v technických službách mesta a práce mal teda väčšinou až nad hlavu – jednania s ľuďmi, riešenie problémov a náhlych situácií, ktorých nebolo nikdy málo. Stres zaháňal počas dňa fajčením (niekedy zvládol aj dve škatuľky za deň), večer si dal pivo a dva-trikrát do týždňa aj pár pohárikov.

Po päťdesiatke začal mať Václav problémy s erekciou, čo prisudzoval práve stresu a únave. Na pravidelnom sexuálnom živote si však zakladal, a preto dlho neváhal s návštevou praktického lekára. Ten ho po vyšetrení odoslal do ambulancie preventívnej kardiológie pri internej klinike. Václav bol znovu dôkladne vyšetrený – lekári potvrdili obezitu, vysoký cholesterol v krvi a vysoký krvný tlak. Spolu s fajčením to bolo naozaj viac ako dosť závažných rizikových faktorov pre ochorenie srdca a ciev, a preto špecialista Václavovi ihneď nasadil liečbu na znižovanie cholesterolu a krvného tlaku.

Podcenil liečbu – a to sa mu stalo osudným

Približne prvý rok po stanovení všetkých diagnóz sa Václav liečil pomerne disciplinovane – predsa len ho vystrašili výsledky testov a stanovená výška rizika srdcového infarktu, ktorý mu v budúcich rokoch hrozí, pokiaľ sa nebude liečiť. Nikdy žiadne lieky nebral, ale zvykol si pomerne rýchlo. K pravidelnému cvičeniu sa síce neodhodlal, ale podarilo sa mu v práci spomaliť tempo a dokonca prestal fajčiť, čo bolo veľmi dôležité, a nakoniec sa dostavilo aj zlepšenie s prvým problémom, s poruchou erekcie.

Za ďalší rok začali Václavovi nadmerne vypadávať vlasy. Pripisoval to podľa príbalového letáku liekom na vysoký cholesterol, ktoré môžu vo veľmi vzácnych prípadoch vyvolať vypadávanie vlasov. Rozhodol sa lieky vysadiť až do ďalšej kontroly, na ktorú ale išiel až s ďalším ročným odstupom. Vlasy mu medzitým dorástli, aj keď boli jemnejšie a šedivé. Na kontrole, kam teda Václav prišiel až po roku bez liečby, mu lekár predpísal iný druh statínu, a znovu mu zdôraznil, že užívať lieky je veľmi dôležité aj napriek nežiaducemu účinku, ktorý bol pre pacienta nepríjemný. Václav svojmu lekárovi dôveroval, výmena lieku ho upokojila, a tak opäť začal lieky užívať. Na pravidelné kontroly dochádzal ďalšie dva roky, kedy bolo všetko v poriadku, a ani vypadávanie vlasov sa už neopakovalo. To Václava upokojilo natoľko, že prestal na kontroly dochádzať.

A to bola zásadná chyba. Raz sa totiž stalo, že cestou do práce spadol na ulici a mal zástavu srdca. Okoloidúci mu poskytli laickú resuscitáciu a po príjazde záchrannej služby bol prevezený do nemocnice s akútnym srdcovým infarktom. Na resuscitačnej jednotke mu zaviedli tri stenty – drobné telieska, ktoré znovu rozširujú nepriechodné tepny, a vďaka tomu sa obnovuje zásobenie tkaniva kyslíkom a živinami. Václav mal šťastie, že prežil, ale mal aj veľký diel smoly – jeho mozog bol bez kyslíka bohužiaľ tak dlho, že došlo k jeho nevratnému poškodeniu, a Václav sa rozumovo aj duševne vrátil na úroveň približne desaťročného dieťaťa. Zvládne len základnú sebaobsluhu, vonku sa môže pohybovať len v sprievode manželky, je v invalidnom dôchodku, trpí na poruchy nálady a pamäti.

Lekár, ktorý mal Václava v starostlivosti pre vysoký cholesterol, sa od jeho manželky spätne dozvedel, že Václav asi dva posledné roky pred infarktom opäť nebral lieky, bol opäť vystavený veľkému stresu v zamestnaní, a preto sa vrátil aj k fajčeniu. To všetko potom nemohlo skončiť ináč ako infarktom…